Foto: James Sutton, Usplash

Zákon prináša „poriadok“, definuje subjekty sociálnej ekonomiky, podniky sociálneho dosahu a sociálne podniky, ako i rôzne druhy podpory. Pred jeho prijatím bola práca v tomto sektore značne komplikovaná, hlavne z dôvodu chýbajúcich kritérií sociálneho podniku a cielenej podpory.

To prinieslo aj ďalšie problémy, napr. štatistické vykazovanie bolo takmer nemožné (koľko pracovných miest sa vytvorilo, akým % prispel sektor SE k tvorbe HDP), čo značne brzdilo spoločenské uznanie a napredovanie tohto sektora.

Zákon definuje sociálnu ekonomiku ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Registrované sociálne podniky (RSP) – výhody a charakteristiky

RSP je štatút, je to najvyššia úroveň SP v zmysle slovenskej legislatívy.
Z hľadiska činnosti registrovaným sociálnym podnikom môže byť:

  • integračný podnik,
  • sociálny podnik bývania,
  • iný registrovaný sociálny podnik.

Cieľom integračného podniku je podpora zamestnanosti znevýhodnených alebo zraniteľných osôb prostredníctvom ich zamestnávania, najmenej v podiele 30% z celkového počtu zamestnancov.

Sociálny podnik bývania pozitívny sociálny vplyv dosahuje zabezpečovaním spoločensky prospešného nájomného bývania.

Zákon prináša podporu podnikov v širšom priestore sociálnej ekonomiky, a to prostredníctvom investičnej pomoci a kompenzačnej pomoci.
Registráciu sociálneho podniku, kontrolu dodržiavania povinností, poradenstvo pre registrované sociálne podniky, zber a šírenie informácií v oblasti sociálnej ekonomiky zabezpečuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Chránená dielňa/chránené pracovisko – je sociálnym podnikom?

Je veľmi dôležité povedať, že registrovaný sociálny podnik aj chránená dielňa alebo chránené pracovisko je štatút a nie právna forma. To znamená, že registrovaný sociálny podnik a CHD/CHP môže mať rôznu právnu formu – napríklad obchodná spoločnosť, o.z., nezisková organizácia. CHD zamestnáva najmenej 50% občanov so zdravotným postihnutím. Z toho vyplýva, že spĺňa podmienku integračného sociálneho podniku zamestnať aspoň 30% znevýhodnených osôb z celkového počtu zamestnancov. Keď spĺňa ostatné kritériá, o ktorých sme už hovorili (napr. reinvestícia zisku, demokratická správa, hospodárska činnosť a ďalšie), môže požiadať o štatút registrovaného sociálneho podniku. Súbeh štatútu CHD/CHP a SP však nie je dovolený.
Prečo sa stať registrovaným sociálnym podnikom?

Byť registrovaným SP má niekoľko výhod.

Po splnení podmienok môže požiadať o investičnú a kompenzačnú pomoc.
Takisto môže mať prístup ku spektru nefinančných podporných nástrojov.
Integračnému podniku sa poskytuje kompenzačný príspevok, lebo v dôsledku dosahovania pozitívneho sociálneho vplyvu prostredníctvom zamestnávania znevýhodnených či zraniteľných osôb je znevýhodnený oproti bežným podnikateľom, ktorí do svojho podnikania zapájajú bežných zamestnancov. Túto aktivitu realizuje napr. obecný podnik v Spišskom Hrhove alebo kaviareň Radnička v Bratislave. Po zaškolení a zapracovaní znevýhodnenej osoby zvýšili jej zamestnateľnosť a našli jej vhodné pracovné miesto u iného zamestnávateľa.
Každý zamestnávateľ, ktorý má aspoň 20 zamestnancov, musí zamestnať aj osoby so ZP, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2% z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak to neurobí, zaplatí pokutu za neplnenie alebo zadá zákazku CHD/CHP. Novinkou je, že zákazku – na podporu dopytu – môže zadať aj integračnému podniku, u ktorého najmenej 30% zamestnancov tvoria občania so ZP.
Túto povinnosť je možné plniť aj realizáciou vyhradených zákaziek vo verejnom obstarávaní.
Strategickým cieľom sektora SE je dosiahnuť spoločenské uznanie pre jej subjekty a získať punc kvality pre služby a produkty, ktoré poskytujú. Svojimi aktivitami odbremeňujú štát, riešia spoločenské, komunitné a sociálne problémy, právom si zaslúžia podporu a celospoločenskú pozornosť.