Slovník pojmov

A

Financie

Angel investori

Individuálni investori, často ide o úspešných podnikateľov alebo podnikateľky so zameraním na vyhľadávanie inovatívnych sociálnych inovácií s potenciálom rastu. Investície týchto investorov sa pohybujú od desiatok po stovky tisíc eur. Za svoju investíciu očakávajú podiel na podniku do 30 % a zúročenie investície v podobe dvoj- až štvornásobku vložených peňazí.

C

Financie

Crowdfunding

Kolektívne financovanie alebo komunitná podpora. V poslednom desaťročí azda najpopulárnejšia alternatíva financovania nových inovatívnych nápadov. Autori získavajú peniaze na realizáciu svojich nápadov od tzv. prispievateľov cez online prostredie. Protihodnotou príspevku môže byť jednoduché poďakovanie, tričko, vstupenka na koncert alebo konkrétny výrobok, ktorý bude vďaka kampani uvedený na trh. Závisí to od konkrétneho modelu crowdfundingu. Medzi najznámejšie slovenské crowdfundingové platformy patria StartLab.sk a hithit.com, zo zahraničných napríklad Kickstarter alebo Indiegogo.

I

Financie

Impact investing

Impact investing poskytuje kapitál na riešenie sociálnych a environmentálnych problémov. Je to investovanie do spoločností, organizácií a fondov s úmyslom vytvoriť merateľný pozitívny sociálny alebo environmentálny dopad a zabezpečiť zároveň návratnosť investície.

P

Všeobecné

Podnikanie

Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného sociálneho podniku podľa osobitného predpisu. (Zdroj: Zákon 513/1991)

Sociálne podnikanie

Podnik so sociálnym dosahom

Podnikom so sociálnym dosahom je občianske združenie, nadácia, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorí vykonávajú sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť, ich hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu a spĺňajú najmenej dve z týchto podmienok:

  • k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovarmi alebo službami, ktoré vyrábajú, dodávajú, poskytujú alebo distribuujú, alebo k nemu prispievajú spôsobom ich výroby alebo poskytovania,
  • a ak
    • zo svojej činnosti dosiahnu zisk, použijú viac ako 50% zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písmena b),
    • časť zisku rozdeľujú podľa Obchodného zákonníka, rozdeľujú ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ podľa písmena b),
    • do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapájajú zainteresované osoby. (Zdroj: Zákon 112/2018)

R

Sociálne podnikanie

Registrovaný sociálny podnik

RSP je štatút, je to najvyššia úroveň sociálneho podniku v zmysle slovenskej legislatívy. Z hľadiska činnosti registrovaným sociálnym podnikom môže byť:

  • integračný podnik,
  • sociálny podnik bývania,
  • iný registrovaný sociálny podnik.

S

Všeobecné

Stakeholderi

Všetky zainteresované strany: podporovatelia aj neprajníci, klienti, poradcovia, zamestnanci, spolupracovníci, ľudia z verejnej správy či akademického sektora a ďalší.

Všeobecné

Sociálny

Slovo „sociálny“ vyvoláva dojem, že hovoríme o pomoci slabším či vylúčeným, o sociálnej pomoci. Slovo „sociálny“ má však širší kontext a znamená aj „spoločenský“, teda týkajúci sa aktivít prospešných pre spoločnosť.

Sociálne podnikanie

Sociálne podnikanie

Sociálne podnikanie je takzvaným hybridným modelom podnikania, pretože spája princípy klasického podnikania zameraného na vytváranie zisku a princíp spoločenskej prospešnosti, ktorá je zväčša spájaná s neziskovými aktivitami. V západných krajinách Európy má dlhoročnú históriu. Sektor sociálnej ekonomiky, v ktorom sa sociálne podnikanie realizuje, vytvára v niektorých národných ekonomikách až 10 % HDP a 10 % všetkých pracovných miest.

Sociálne podnikanie

Sociálny podnikateľ

Sociálny podnikateľ je človek, ktorý podniká, no podnikanie je len prostriedkom k naplneniu jeho spoločenského cieľa. Rovnako ako tradiční podnikatelia, aj sociálni podnikatelia sa usilujú o dosiahnutie zisku. Rozdiel je však v tom, ako s ním nakladajú. Sociálni podnikatelia vytvorený zisk reinvestujú späť do svojich aktivít s cieľom vytvárať spoločenský prospech a prispieť k pozitívnej spoločenskej zmene. Hovoríme, že zisk socializujú.

Sociálne podnikanie

Sociálny podnik

Sociálnym podnikom je subjekt sociálnej ekonomiky (občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ),

  • ktorý vykonáva sústavne, samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť hospodársku činnosť,
  • ktorého hlavným cieľom je dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu,
  • u ktorého k dosahovaniu pozitívneho sociálneho vplyvu prispievajú tovary alebo služby, ktoré vyrába, dodáva, poskytuje alebo distribuuje, alebo k nemu prispieva spôsob ich výroby alebo poskytovania,
  • ktorý, ak zo svojej činnosti dosiahne zisk, použije viac ako 50 % zo zisku po zdanení na dosiahnutie hlavného cieľa podľa písmena b),
  • časť zisku rozdeľuje podľa Obchodného zákonníka, rozdeľuje ju podľa postupov a pravidiel, ktoré nenarúšajú hlavný cieľ podľa písmena b),
  • ktorý do spravovania svojej hospodárskej činnosti zapája zainteresované osoby.

Sociálny podnik, ktorému bol priznaný štatút registrovaného sociálneho podniku, je registrovaným sociálnym podnikom. (Zdroj: Zákon 112/2018)

Sociálna ekonomika

Subjekty sociálnej ekonomiky

Subjektom sociálnej ekonomiky je občianske združenie, nadácia, neinvestičný fond, nezisková organizácia, účelové zariadenie cirkvi, obchodná spoločnosť, družstvo alebo fyzická osoba – podnikateľ, ktorá je zamestnávateľom. Takýto subjekt:

  • nie je väčšinovo riadený či financovaný štátnym orgánom,
  • vykonáva hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a
  • ak podniká alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov, nevykonáva ich výhradne na účely dosiahnutia zisku alebo zisk z nich používa spôsobom podľa tohto zákona.
Sociálna ekonomika

Sociálna ekonomika v slovenskej legislatíve

Zákon definuje sociálnu ekonomiku ako súhrn produktívnych, distribučných alebo spotrebiteľských aktivít vykonávaných prostredníctvom hospodárskej činnosti alebo nehospodárskej činnosti nezávisle od štátnych orgánov, ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.

Sociálna ekonomika zohráva dôležitú úlohu v riešení chudoby, zapájaní znevýhodnených skupín a ochrane životného prostredia. Bežná ekonomika v týchto otázkach často zlyháva. Trhy, ponechané len samé na seba, totiž nie sú vždy schopné zabezpečiť potreby pre všetkých a ich pozornosť je upriamená najmä na finančné ukazovatele. Sociálne a environmentálne vplyvy ostávajú mimo ekonomických rovníc. Sociálna ekonomika je tak reakciou na tieto nedostatky hlavného prúdu hospodárstva.

Organizácie a modely sociálnej ekonomiky pomáhajú vytvoriť zodpovednejšie, rovnocennejšie a spravodlivejšie hospodárstvo. To pozostáva z organizácií, ktoré majú silnú spoločenskú misiu a veľkú časť svojich ziskov reinvestujú do napĺňania svojich spoločenských alebo environmentálnych cieľov. Patria sem všetky typy organizácií neziskového sektora, ale aj obchodné spoločnosti, družstvá alebo podnikatelia. Takzvaní sociálni podnikatelia.

Všeobecné

Sociálne inovácie

Sociálne inovácie predstavujú nové a oproti dostupným alternatívam lepšie riešenia. Teda účinnejšie, efektívnejšie, udržateľnejšie či spravodlivejšie, ktoré napĺňajú naliehavé sociálne respektíve spoločenské potreby, a zároveň vytvárajú nové sociálne vzťahy alebo spolupráce.

Sociálne inovácie môžu zahŕňať nové produkty, procesy, služby, organizačné štruktúry, technológie, idey, regulácie, inštitucionálne formy, funkcie a roly, sociálne hnutia, intervencie a nové formy riešenia sociálnych potrieb. Podľa rozšíreného poňatia, s ktorým pracuje napríklad aj organizácia Ashoka, musia sociálne inovácie zahŕňať vždy aj prvok systémovej zmeny a schopnosť šíriť, teda škálovať svoj spoločenský dopad. (Zdroj: Rozhýbme Slovensko)

Všeobecné

Spoločenský dopad

Teória spoločenskej zmeny pracuje s pojmom spoločenský dopad alebo vplyv (social impact) ako s označením pre systémové zlepšenie či riešenie spoločenského problému, ktorý sa dá sledovať alebo dokonca aj merať. Orientácia na reálny spoločenský dopad je tak základným princípom práce sociálnych podnikateľov či inovátorov, ktorí hľadajú cesty, ako s minimom zdrojov dosiahnuť maximálne spoločensky prospešný dopad pre čo najväčší počet ľudí. A to pomocou využitia všetkých dostupných, ale aj celkom nových prístupov, vrátane tých zo sveta podnikania. Existujú rozmanité spôsoby, ako dopad sledovať a merať. Tieto sa líšia mierou komplexnosti. (Zdroj: Rozhýbme Slovensko)

Pozitívnym sociálnym vplyvom na účely Zákona 112/2018 je napĺňanie verejného záujmu alebo komunitného záujmu.

Napĺňaním verejného záujmu na účely tohto zákona je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre spoločnosť ako celok alebo pre neobmedzený okruh fyzických osôb, poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a poskytovanie spoločensky prospešnej služby.

Napĺňaním komunitného záujmu na účely tohto zákona je poskytovanie spoločensky prospešnej služby pre skupinu osôb, ktorú je možné ohraničiť a identifikovať podľa územného, členského, záujmového alebo iného objektívneho kritéria, okrem poskytovania spoločensky prospešnej služby znevýhodneným osobám alebo zraniteľným osobám a spoločensky prospešnej služby.

Spoločensky prospešnou službou na účely tohto zákona je:

  • poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
  • tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
  • ochrana ľudských práv a základných slobôd,
  • vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
  • výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
  • tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
  • služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
  • zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

(Zdroj: Zákon 112/2018)

Sociálna ekonomika

Spoločensky prospešná služba

Spoločensky prospešnou službou na účely zákona 112/2018 je:

  • poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
  • poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárna starostlivosť,
  • tvorba, rozvoj, ochrana, obnova a prezentácia duchovných a kultúrnych hodnôt,
  • ochrana ľudských práv a základných slobôd,
  • vzdelávanie, výchova a rozvoj telesnej kultúry,
  • výskum, vývoj, vedecko-technické služby a informačné služby,
  • tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva,
  • služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti,
  • zabezpečovanie bývania, správy, údržby a obnovy bytového fondu.

(Zdroj: Zákon 112/2018)

V

Financie

Viaczdrojové financovanie

Financovanie organizácie pochádzajúce z rôznych zdrojov ako sú napríklad granty, dary, crowdfunding, pôžičky, vlastná hospodárska činnosť.

Financie

Venture capital investori

Profesionáli v oblasti investovania, orientujú sa na veľké príležitosti a sociálne inovácie s overeným biznis modelom či dostatočne veľkou zákazníckou bázou a potenciálom ďalšieho rastu – čiže „škálovania”. Investície sa pohybujú v miliónoch eur a spodná hranica očakávanej návratnosti začína pri desaťnásobku investovaného kapitálu. Za svoju investíciu požadujú väčšinový balík akcií a rozhodujúce právomoci. Na Slovensku patrí medzi najznámejší venture capital fond Neulogy Ventures.

Z

Všeobecné

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie

Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely zákona 5/2004 je uchádzač o zamestnanie, ktorý je:

  • občan mladší ako 26 rokov veku, ktorý ukončil príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvomi rokmi a od jej ukončenia nemal pravidelne platené zamestnanie (ďalej len „absolvent školy“),
  • občan starší ako 50 rokov veku,
  • občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov (ďalej len „dlhodobo nezamestnaný občan“),
  • občan, ktorý dosiahol vzdelanie nižšie ako stredné odborné vzdelanie podľa osobitného predpisu,13c)
  • občan, ktorý najmenej 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemal pravidelne platené zamestnanie,
  • štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl13d) alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,13e)
  • občan, ktorý žije ako osamelá dospelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na jeho starostlivosť alebo starajúca sa aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky,13f)
  • občan so zdravotným postihnutím

Pravidelne platené zamestnanie je zamestnanie, ktoré trvalo najmenej šesť po sebe nasledujúcich mesiacov.

Zdroj: Zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon 5/2004)