Základné princípy

Úvod do sociálneho podnikania

Sociálni podnikatelia pôsobia takmer v každom sektore a sú bežnou súčasťou našich životov často bez toho, aby sme o tom vedeli. Môžu vyrábať produkty dennej spotreby, viesť kaviarne či poskytovať služby – od práčovní až po odbornú konzultačnú činnosť. Rovnako ako tradiční podnikatelia aj sociálni podnikatelia sa usilujú o dosiahnutie zisku. Rozdiel je však v tom, ako s ním nakladajú.

Sociálni podnikatelia vytvorený zisk reinvestujú späť do svojich aktivít, pričom ich cieľom je prispieť k pozitívnej spoločenskej zmene. Zmyslom ich podnikania nie je teda zisk kumulovať, ako je to pri bežnom podnikaní.Svoj cieľ napĺňajú tým, že poskytujú služby alebo vyrábajú tovar pre zraniteľné, marginalizované alebo znevýhodnené osoby, alebo svojimi aktivitami prispievajú k ochrane životného prostredia. Vytvárajú tak pracovné príležitosti, a to aj pre tých, ktorí by inak ostali nezamestnanými.

Podporujú rozvoj marginalizovaných skupín a znevýhodnených komunít. Zároveň aj vďaka nim dostáva pojem udržateľnosti jasné kontúry cez realizáciu projektov ochrany životného prostredia.

Táto inovatívna forma podnikania je rozšírená po celej Európe. Pre sociálne podnikanie však neexistuje jednotná definícia pre všetky krajiny Európskej únie, je formulovaná pod vplyvom lokálnych sociálno-ekonomických podmienok a v kontexte národných tradícií, historického vývoja a iniciatív občianskej spoločnosti.

Hlavné princípy sociálneho podnikania

Správa:
Sociálne podnikanie vykonáva organizácia, ktorá je samosprávna, autonómna, funguje nezávisle.

Forma:
Je založená občanmi, tvorí spolok alebo komunitu.

Právna forma:
Môže mať rôzne právne formy (od družstva, cez neziskovú organizáciu, firmu fyzickej osoby až po obchodnú spoločnosť).

Cieľ:
Má jasný sociálny a verejno-prospešný alebo komunitno-prospešný cieľ.

Ekonomická aktivita:
Realizuje ekonomickú aktivitu, v rámci ktorej vyrába a/alebo predáva tovary a služby na konkurenčnom trhu.

Zisk:
Časť svojho zisku reinvestuje do ďalšieho napĺňania svojich spoločensky prospešných cieľov. Nevyhýba sa tvorbe zisku, jeho maximalizácia však nikdy nie je jeho primárnym cieľom.

Financovanie:
Na svoje náklady si nemusí zarobiť v plnej miere. Pre prevádzkovanie svojho podnikania môže využívať finančné zdroje pochádzajúce z darov, grantov či dotácií. Udržateľnosť sociálneho podniku tak môže byť postavená na viaczdrojovom financovaní.

Rozhodovanie:
Do rozhodovania organizácie sú zapájané zainteresované skupiny, zamestnanci, klienti, partneri a podobne.

Pracovníci:
Do činností organizácie môžu byť zapojení aj dobrovoľníci, ale musí mať aj platených zamestnancov.

Téma podnikania:
Predmet podnikania môže byť akýkoľvek. Sociálny podnik pôsobí vo všetkých sférach hospodárstva.

Kvalita:
Vyzerá navonok ako každá iná firma – je tak nerozoznateľná od bežnej komerčnej firmy. Až po nahliadnutí dovnútra možno zistiť, že ide o sociálny podnik – na základe už spomenutých princípov sociálneho podnikania.

Subjekty sociálnej ekonomiky

Subjektmi sociálnej ekonomiky sú občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, účelové zariadenia cirkvi, ale aj obchodné spoločnosti, družstvá alebo fyzické osoby – podnikatelia.

Platí pre nich, že nie sú väčšinovo riadené ani financované štátnym orgánom, vykonávajú hospodársku činnosť alebo nehospodársku činnosť v rámci aktivít sociálnej ekonomiky a ak podnikajú alebo vykonávajú inú zárobkovú činnosť, viac ako 50% zisku reinvestujú do rozvoja svojich verejne či komunitne prospešných aktivít.

Rozdiel medzi bežným a sociálnym podnikaním

Bežné podnikanie je založené prioritne za účelom maximalizácie zisku a tento zisk sa môže rozdeliť medzi vlastníkov. Prioritou sociálneho podnikania je jeho spoločenská misia, jeho spoločenský cieľ, pričom zisk ostáva na druhom mieste.

Zisk: V bežnom podnikaní je zisk rozdelený medzi majiteľov alebo akcionárov. Sociálne podnikanie viac ako 50% zisku reinvestuje späť do organizácie na rozšírenie a zlepšenie svojich služieb a aktivít. V jednotlivých krajinách Európskej únie je toto percento rôzne, pričom je dôležité dodržanie princípu nerozdelenia celého zisku pre majiteľov podniku.

Manažment: Manažment akciovej spoločnosti musí prednostne naplniť očakávania akcionárov – maximalizovať zisk/hodnotu akcií. Akékoľvek iné ciele sa tomu v konečnom dôsledku musia podriadiť. Manažment sociálneho podniku však podriaďuje všetko svoje úsilie svojmu sociálnemu poslaniu, záujmom svojich zainteresovaných partnerov, ktorí kladú dôraz na riešenie spoločenského problému.

Právna forma: Sociálny podnik môže mať tie isté právne formy ako podnik súkromného alebo tretieho sektora.

Zamestnanci: Dôležitý rozdiel medzi sociálnym a komerčným podnikom je ten, že sociálny podnik obvykle zamestnáva ľudí pochádzajúcich zo špecifických cieľových skupín (tzv. integračný podnik). Sú to napr. ženy po materskej dovolenke, ľudia dlhodobo nezamestnaní, ľudia s históriou drogovej závislosti, atď. Naproti tomu komerčné podniky si vyberajú zamestnancov podľa ich profesijnej orientácie a zdatnosti – napríklad elektrikárov, projektantov, počítačových špecialistov či manažérov.

Ciele: Časové hľadisko je ďalší zásadný rozdiel. Oproti bežným podnikom a korporáciám, ktorých cieľom je maximalizovať zisk v čo najkratšom možnom období, sa sociálne podniky naopak usilujú o určitú pozitívnu zmenu v spoločnosti, či o napravenie určitých javov a problémov. To je dlhodobé úsilie a z tohto pohľadu sa tiež musí hodnotiť ich práca a výsledky.

Rozdiel medzi sociálnym podnikaním a spoločenskou zodpovednosťou firiem

Takzvaný spoločensky zodpovedný podnik dobrovoľne integruje sociálne a ekologické hľadisko do každodenných firemných operácií nad rámec svojich zákonných povinností.

Využíva obchodné stratégie, ktoré prispievajú k ochrane životného prostredia, zapája sa do podpory a rozvoja miestnej komunity a podobne. Napríklad uvoľňuje svojich zamestnancov vykonávať dobrovoľnícku činnosť, podporuje miestnu základnú školu alebo financuje aktivity tanečného súboru.

Rozdiel je ale v tom, že cieľom spoločensky zodpovedného podniku je primárne tvorba zisku, zatiaľ čo primárnym cieľom sociálneho podniku je tvorba spoločenského prospechu.