Foto: Tenenet

TENENET o.z. vzniklo v Senci v roku 2011 a dnes svojou konzultačnou činnosťou pri zakladaní registrovaných sociálnych podnikov a chránených dielní a podporovanom zamestnávaní pomáha vytvárať pracovné príležitosti pre širokú škálu znevýhodnených a zraniteľných.

Organizácia vznikala ako reakcia na potreby zdravotne postihnutých ľudí, rodín s deťmi so zdravotným postihnutím, ale aj dlhodobo nezamestnaných so záujmom o pomoc pri hľadaní zamestnania. Činnosť združenia tiež zahŕňa vykonávanie sociálnych služieb a sociálno-právnej ochrany detí, podporovanie rozvoja vzdelávacích programov, pre ktoré tiež vydávajú vlastné učebné a metodické materiály, a veľa ďaľších aktivít. Prevádzkujú tiež chránenú dielňu WELLNEA s.r.o., salón krásy, ktorý je príkladom dobrej praxe oceňovaným na európskej úrovni. Viac o činnosti združenia nájdete tu.

Na návšteve v TENENETE sme sa rozprávali s programovou manažérkou Mgr. Marcelou Hajtmánkovou a štatutárkou združenia PhDr. Elenou Kopcovou, PhD.

Tenenet je aktívny v mnohých oblastiach, ale ako by ste opísali vaše kľúčové doterajšie aktivity v rámci sociálnej ekonomiky?

V rámci podporovaného zamestnávania, ktoré robíme päť rokov, sme pomáhali rozbiehať okolo 50 chránených dielní pre rôzne subjekty, od Bratislavy až po Bardejovskú Novú Ves a Svidník. Fungovali sme v rámci menších projektov v rôznych odvetviach, pomáhali sme napríklad založiť chránenú dielňu na cateringové služby, na reklamné predmety, pre reklamnú agentúru až po chránenú dielňu zameranú na pletenie košíkov. Začali sme robiť sociálnu ekonomiku v praxi ešte predtým, ako bol prijatý zákon o sociálnej ekonomike.

Spolu s portálom Profesia sa snažíte aj spájať chránené dielne a zamestnávateľov a zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím? Ako to funguje?

Máme nadviazané vzťahy s mnohými kľúčovými hráčmi na trhu z biznis sektora (Accenture, Slovak Telecom, ČSOB, Slovenská Sporiteľňa, KONE, GSK atď.) a s ich pomocou sme už zamestnali viacero zdravotne znevýhodnených a pokračujeme v rozvoji zamestnávania mladých ľudí so ZP na Slovensku. S Profesiou sme skúšali pilotný projekt pomoci zamestnávania ľudí so zdravotným postihnutím, cez portál domelia.sk, ktorého cieľom je zamestnať týchto ľudí v domácnostiach zamestnancov firiem s viac ako 20 zamestnancami. Išlo o využitie zákazky náhradného plnenia, zákonnej povinnosti zamestnávať ľudí so zdravotným postihnutím.

S čím pomáhate organizáciám, ktoré za vami prídu?

Hlavne s organizačnými záležitosťami a nastavovaním biznis plánu, predtým viac v oblasti chránených dielní, ale momentálne (keďže to umožňuje nový zákon o sociálnej ekonomike) sa venujeme poskytovaniu konzultácií pri zakladaní sociálnych podnikov. Zamestnávateľ nás nakontaktuje, povie, že má záujem zamestnať do konca roka 12 zdravotne znevýhodnených ľudí a potrebuje poradiť ako na to. Nastavíme mu finančnú analýzu, v ktorej zhodnotíme, či sa mu lepšie oplatí chránená dielňa, alebo sociálny podnik a na základe toho sa rozhodne, čo uprednostní. Proces založenia oboch subjektov sprevádzajú rozličné podmienky, ktoré treba splniť. Niektorým zamestnávateľom potom pomáhame s procesom vyhľadávania vhodných zamestnancov.  Našou úlohou je ich nakontaktovať, vysvetliť kandidátom v čom by spočívala konkrétna práca a následne, spoločne so zamestnávateľom, urobiť pracovné interview. Ďalej si už firmy môžu riešiť proces samy, kedy si samy žiadajú príslušné dotácie, ale máme aj zamestnávateľov, s ktorými sme sa dohodli, že im budeme zabezpečovať a koordinovať celý proces my. Oni sú spokojní, lebo majú zamestnancov, ktorí vedia robiť požadovanú prácu a zamestnanci sú spokojní, lebo dostali príležitosť pracovať.

Povedali by ste mi konkrétny prípad, prečo sa človek rozhodne mať chránenú dielňu, resp. Sociálny podnik, aké sú za tým motivácie?

Z doterajších skúseností ide často o zahraničné firmy, ktoré už podobnú skúsenosť majú  v zahraničí a na Slovensku sa rozhodnú založiť podobne orientovanú dcérsku spoločnosť. Teraz máme konkrétny prípad v Trnave. Nemecký investor sa rozhodol, že chce založiť podobnú firmu, ako má v Nemecku, aj na Slovensku. Začali sme spolu komunikovať, pomohli sme im s organizačnými záležitosťami ohľadom registrácie sociálneho podniku, pomohli sme im s výberovým procesom vhodných kandidátov a následne sme im pomohli aj s formuláciou žiadostí o príspevky a dotácie. Stretli sme sa so zástupcami firmy v Rakúsku (najbližšia pobočka, ktorú firma má), a na ich príklade sme nastavili spoločný proces fungovania sociálneho podniku v Trnave. V tom čase už bol v platnosti nový zákon o Sociálnej ekonomike a o tom, že chce štát sociálne podniky podporovať. Celý proces trval skoro rok, vytvorili sme spoločne analýzu na mieru. Od mája 2019 mali prvých zamestnancov v Trnave, firma sa neustále rozrastá a ich plánom je aj naďalej zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí. Ich počet, samozrejme, záleží od prosperity firmy. S firmou sme boli od úplného začiatku, takže na tomto príklade pekne vidno celý priebeh.

Aký majú štatút? Plánujú byť RSP, aby mohli zamestnávať aj zraniteľných?

Spomínaná firma je registrovaný sociálny podnik na Slovensku. Okrem slovenskej firmy majú 17 pobočiek po celej Európe, zamestnávať zdravotne znevýhodnených ľudí je ich poslanie. Dobrým odrazovým mostíkom pre tento podnik je ich ponuka služieb. Pred vstupom na trh si firma urobila analýzu trhu, ktorá potvrdila, že služby, ktoré ponúkajú, sú na Slovensku nové. Ich sídlo je v Trnave, kde sú zároveň aj prvým sociálnym podnikom v tomto kraji.

Ako sa im darí? Majú klientov?

Majú,  zatiaľ zo zahraničia, ale rozbiehajú sa aj na Slovensku. Ďalším plusom, ktorý by sme radi zdôraznili je, že zamestnanci sú prevažne mladí ľudia do 30 rokov. Vidíme tu priestor  rozbehnúť program Erasmus+ a program Európske zbory solidarity. Ponúkame teda komplexnú starostlivosť, nielen z pohľadu sociálnej ekonomiky, ale aj z pohľadu mobility v podobe pracovných stáží pre spomínaných mladých zamestnancov. Potenciálny sociálny podnik, ktorý by vedel prijímať, aj vysielať stážistov, je ďalší obrovský benefit.

Odhliadnuc od príkladov zahraničných firiem, ktoré sú už etablované inde, ako je to s domácimi? Po čom siahajú, prečo chcú založiť chránenú dielňu?

Najväčšia motivácia pre založenie chránenej dielne je, keď v rodine majú rodinného člena s postihom alebo obmedzením. Nakontaktujú nás, my ich potom inšpirujeme, aby rozmýšľali širšie, nie iba nad vytvorením jednej pracovnej pozície, pre svojho rodinného príslušníka. Tak vznikla napríklad Pezinská dielnička. Iniciátormi boli rodičia, ktorí majú deti s ťažkým  zdravotným postihnutím, a keď skončili špeciálnu základnú školu v Pezinku, v osemnástich, rodičia rozmýšľali, čo ďalej. Dali sa dokopy ako pomáhajúca skupina a vytvorili  tvorivú dielničku, ktorá je chránenou dielňou. Vyrábajú tam rôzne veci, vianočné výzdoby, pohľadnice, ktoré ponúkajú pri rôznych príležitostiach a predávajú ich na  trhoch. To ale nie je udržateľné vo veľkom, skôr je to taký štandard, ktorý funguje bežne. My skôr pomáhame vytvárať  neštandardné – nové veci, napríklad pražiareň kávy. Aj predtým, keď sme pomáhali zakladať prvé chránené dielne, tak sme skôr odporúčali, aby nestavali svoj biznis plán na jednom produkte, ktorý si ľudia kúpia, lebo sa im páči a chcú pomôcť, to je v podstate charita. Radili sme im, aby sa zamerali na také služby, ktoré ľudia potrebujú (ktoré by aj oni sami ocenili). Iba takto to bude naozaj životaschopné, to inak nejde.

S akými službami sa najčastejšie stretávate?

Veľa zdravotne postihnutých teraz robí práve cateringové služby, reštauračné, ale populárne sú aj práčovne, žehliarne.

Existujú aj chránené dielne, ktoré sú subdodávateľmi pre veľké podniky?

Áno, to tiež, napríklad Dom svitania – pre Ikeu, alebo teraz sa aktuálne venujeme jednej anglickej firme, ktorá bude dodávať súčiastky pre vzduchotechniku, pre automobilový priemysel. Ich štatút bude  chránená dielňa. Materská zahraničná firma, ktorá má pobočky po svete, už má podobnú skúsenosť.

Ako vnímajú slovenskí podnikatelia koncept a možnosť sociálneho podnikania?

Myslím, že je to zaujímavá príležitosť aj pre slovenských podnikateľov, ale nemajú reálny príklad, že by to mohlo byť úspešné – že od začiatku by niečo také mohli založiť. A keď majú dobrý nápad s produktom, rovno idú do tradičného podnikania. Ísť do sociálneho podniku nemá dobré meno, ani dobrú históriu. Ešte za minulej vládnej garnitúry boli sociálne podniky zneužité na korupčné škandály. Súčasne, keď dáme do súvisu slovo „sociálny“, každý si predstaví dielničku, kde sa vyrábajú milé darčekové predmety. Musíme však veľmi striktne rozlišovať: napríklad my, ako prevádzkovatelia chránenej dielne Wellnea, sa musíme veľmi snažiť, aby zarábala. Keď zamestnáme zdravotne postihnutého človeka, tak je naším prvoradým záujmom, aby sa salón udržal, aby sme poskytovali kvalitné služby. Bodka. Lenže u nás na Slovensku je veľký problém v tom, že stále prevláda pocit, že každý sociálny podnik je niečo menej, že je naozaj orientovaný na sociálne služby – ale tak to nie je. Zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením je bežná vec, ktorá sa ukazuje ako spoločensky veľmi prínosná.

Foto: Wellnea

Stačí teda, ak zamestnajú ľudí, ktorí potrebujú byť zamestnaní?

Áno, ale treba na to hlavne nastaviť aj financovanie, ak vám vyjde finančná rentabilita nízka, ale zároveň čelíte väčšej námahe, administratíve a problémom, tak sa vám to neoplatí. Napríklad máme konkrétny prípad v jednej firme: máme tam človeka, ktorého sme teraz zamestnali a má psychické problémy, ale veľmi chce pracovať.  Je to manuálna práca, úplne ideálna preňho, ale potrebuje asistenta. Na úrade sa čudujú, však on je v pohode, na čo je mu asistent. Ale nie je v pohode, lebo je pomalší oproti iným zamestnancom, treba mu viackrát vysvetliť čo niekomu iba raz a toto je vec, ktorú ťažko zmeriate, alebo vydokladujete. Z tohto dôvodu máme také principiálne otázky ako presvedčiť úrady, alebo relevantné kompetentné osoby, aby sa išli do tej práce pozrieť, aby videli, že to nie je také jednoduché, ako sa zdá na papieri.

Z vašej skúsenosti je teda problematické získať peniaze na úhradu asistentského platu?

Niekedy je problém s tým, aby uznali pracovných asistentov na takú činnosť, ktorá je potrebná. Pravdepodobne to vychádza zo zlej skúsenosti, že niektorí ľudia špekulujú. To potom vytvára také nastavenie na Slovensku, charakterizované príliš zaťažujúcou administratívou a paranoidným myslením. Bojíme sa zneužitia. Tento stereotyp vytvára spomínané bariéry a ľudia sa potom tomuto typu podnikania radšej vyhnú. Ani zahraniční partneri tomu nerozumejú, prečo je to administratívne takto byrokraticky nastavené. U nich je to principiálne naopak, že skôr kompetentné úrady vychádzajú záujemcom v ústrety, lebo oceňujú, že zamestnávajú ľudí so zdravotným znevýhodnením. Ľudia zo zahraničia nerozumejú, prečo tu musia dokladovať zložitými procesmi to, čo v inej krajine nemusia.  To je prvá vec, v tomto prípade hovoríme o mentalite a druhá vec je, že pojem „sociálny podnik“ v tomto vnímaní je nová vec. Zákon o sociálnej ekonomike nehovorí jednoznačne a jasne a je nesúlad vo vykladaní jednotlivých paragrafov. Výklady sú rôzne, z čoho  vznikajú problémy.

S akými inými problémami pri fungovaní chránených dielní alebo registrovaných sociálnych podnikoch sa stretávate?

Niekedy je ťažké dokázať, že máte nárok na príspevok, na ktorý zo zákona máte nárok. Ďalej, v rámci sociálnych podnikov treba každoročne dokladovať socializáciu zisku. Na Slovensku máme aj určité výhody oproti ostatným krajinám – napr. že u nás sú znevýhodnení zvyknutí, že majú plat. V zahraničí, to bolo iba vreckové, toto nám zahraničie aj západná Európa závidí. Následne je to o statuse týchto ľudí, cítia sa tým rovnocennejší. Určitou nevýhodou je fluktuácia týchto ľudí – či už z dôvodu ich zdravotného znevýhodnenia, alebo z dôvodu, že nemajú pracovné návyky a tým pádom v zamestnaní nevydržia dlho.

Aké sú za tým dôvody?

Nie je tu dostatočná ponuka trénovania pracovných zručností, čo znamená, že ich nikto nepripravuje na trh práce. Mnohí majú ukončené iba základné vzdelanie (najmä staršia generácia). Základné špeciálne školy ich nepripravia na umiestnenie na pracovný trh, pričom častokrát majú naviac. Máme viacerých fyzicky postihnutých, ktorí majú mentálne kapacity na úrovni vysokoškoláka a majú ukončené základné vzdelanie. Nemajú dostatočné vzdelanie a teda ani perspektívu si budovať nejaký kariérny rast. Tento fakt sa týka hlavne telesne postihnutých – pracovať sa im neoplatí, lebo výška kompenzačných dávok je veľmi podobná ako ich plat. Vyhliadky na zlepšenie sú ojedinelé, lebo na základe nízkeho vzdelania ani nemôžu mať vyšší plat. Toto sú také naše nášľapné míny, ktoré v zahraničí fungujú úplne inak.

Takže v zahraničí bežne chodia telesne postihnutí na stredné a vysoké školy?                       

Áno, samozrejme. V poslednej dobe vidíme veľký posun – školy a vzdelávacie inštitúcie začínajú prispôsobovať aj priestory aj učebné plány potrebám inkluzívneho vzdelávania. V minulosti bola veľká segregácia, v súčasnosti sú už zdravotne postihnutí viac integrovaní.

Čo si myslíte o prechode chránených dielní na registrované sociálne podniky?

Samozrejme, zvažujeme registrovať aj chránenú dielňu Wellnea na sociálny podnik. Wellnea má 10 zamestnancov,  z toho šiesti sú znevýhodnení a dvaja pracovní asistenti, a to málo ktorá chránená dielňa má toľko zamestnancov, väčšinou majú jedného alebo dvoch. Niektorým firmám štatút sociálneho podniku nevyhovuje a rozhodli sa založiť si chránenú dielňu.

Prečo sa tak rozhodli?

Kvôli socializácii zisku. Napr. veľká firma si nevie predstaviť, čo všetko môže tá klauzula zahŕňať, tak sa rozhodli, že chcú mať radšej status chránenej dielne. Majú to historicky overené. Niektoré firmy išli hneď do sociálneho podniku, lebo je to modernejšie a flexibilnejšie, sľúbená investičná a kompenzačná pomoc je tiež celkom atraktívna, preto je to pre novo vznikajúce podniky celkom zaujímavé.

Ako vidíte svoj rozvoj ďalej?

V našej organizácii pracuje právnička plus jedna kolegyňa, ktorá má v kompetencii podporované zamestnávanie. Plánujeme rozšíriť naše kapacity tak, aby sme poskytovali tréningy zamerané na pracovné zručnosti, konzultácie smerom k zakladaniu nových sociálnych podnikov, alebo chránených dielní. Spomínané aktivity plánujeme systematicky rozvíjať v rámci Tenenetu. Ako bolo spomínané vyššie, už poskytujeme konzultačnú činnosť a účtujeme hodinové sadzby. Samozrejme, v porovnaní s inými konzultačnými službami v iných sektoroch, cena je veľmi „sociálne“ nastavená. (smiech).

Sú aj iné organizácie, ktoré sa venujú podobnej činnosti?

Samozrejme, existuje ich zopár, napríklad Radnička – tá pomáha s podporovaným zamestnávaním už dlhšie, Bivio – pod Združením pre mentálne postihnutých, na východe vo Vranove nad Topľou je jedna aktívna organizácia a ešte aj v Banskej Bystrici. Nie je nás veľa, lebo agentúry podporovaného zamestnávania neboli podporované vyše dvanásť rokov, ale my, ktorí v tom robíme sa snažíme všetkých presviedčať, že bez podporovaného zamestnávania sociálne problémy nikdy nevyriešime. Je to základný krok, pretože akýkoľvek sociálny klient musí mať financie na to ,aby sa vedel pozbierať zo svojej krízy . Potrebné financie si nijako inak nedokáže získať, iba tak, že ich zarobí. A na to, aby vedel pracovať a udržať si zamestnanie, potrebujeme s ním pracovať, učiť ho ako sa zamestnať. To je podporované zamestnávanie.

Takže je dôležité nielen nájsť klientovi prácu, ale s ním aj pracovať, aby mal pracovné zručnosti?

Presne, a častokrát je potrebné pracovať aj so zamestnávateľom. Viete koľkokrát nám zamestnávateľ volá, že mu zamestnanec neprišiel do práce? Potom zisťujeme čo sa deje, či sa mu zmenil, zhoršil stav, atď. Našim centrom pozornosti nie je biznis, firma, ale práve naopak, ten klient. Našou úlohou je zastabilizovať kandidáta a zabezpečiť, aby mal zručnosti, ktoré zamestnávateľ požaduje. Prípadne zamestnávateľ odporučí, v čom všetkom by sa mal zamestnanec dovzdelať. Dávame podporu zamestnancom, že to zvládnu, ale aj zamestnávateľovi, že ten človek to zvládne, a vtedy to funguje. Pretože keď tomu verí jeden aj druhý, tak to funguje. Tým, že pomáhame klientom, tak spolupracujeme aj s firmami a pomáhame aj im.

Kde ešte vidíte potenciál sociálnych podnikov?

Určite v obecnom sociálnom podnikaní, lebo obce majú veľmi nízke rozpočty a založením obecného sociálneho podniku si vedia veľmi pomôcť. Výbornou myšlienkou  sú tiež kupóny, ktoré plánuje zákon o sociálnej ekonomike zaviesť. Prostredníctvom zakúpených kupónov bude možné podporiť firemné zákazky – napr. keby firma v rámci sociálneho fondu dala zamestnancovi sociálny poukaz, aby si vybral z ponuky sociálnych podnikov produkt/službu, ktorú potrebuje, čím podporí fungovanie týchto podnikov a tým aj zamestnávanie zdravotne a inak znevýhodnených ľudí.

Otvára to príležitosti aj pre iné cieľové skupiny?

Všetky nové projekty by mali vznikať ako sociálne podniky a aj v biznisovom prostredí je potenciál, najmä v start-upoch. Mali by sa robiť programy pre mladých podnikateľov, ako začať podnikať, ako si založiť  sociálny podnik. Častokrát zdravotné znevýhodnenie ani nie je vidieť, mnohé ochorenia sa dajú zastabilizovať správnymi medikamentami (napr. psychické ochorenia), ale akonáhle príde spomínaný kandidát s potvrdením o svojom postihnutí na pracovný pohovor, zamestnávateľ sa zľakne, pretože nemá vedomosť, ako sa podobné ochorenie môže vyvinúť. To súvisí aj so vzdelávaním spoločnosti o spomínaných aspektoch. Potenciál je naozaj v mladých ľuďoch, ktorí si chcú založiť biznis – smerujeme ich, aby si nezakladali klasické eseročky, ale zamysleli sa aj nad možnosťou vytvorenia sociálneho podniku, kde budú mať finančnú podporu zo štátu, možno nejaké ďalšie benefity, ale zároveň budú prispievať k spoločenskej zodpovednosti od samého začiatku podnikania.