Centrum BIVIO – rúcame predsudky
Centrum BIVIO v bratislavskej Rači je unikátny sociálny podnik, ktorý sa stal aj jedným z prvých sociálnych podnikov na Slovensku….
Posledné roky si uvedomujem, koľko mi otec pomáhal a ušetril času.
Včelárenie je časovo náročné, hlavne keď nechcete nič podceniť a nemať výčitky. Treba si to odmakať.
Peter Kováč pracuje v oblasti predaja podielových fondov a investičných produktov v Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a. s. Popri práci rozvíja spolu so svojou rodinou malé včelárstvo. Momentálne sa starajú o 100 včelích rodín na juhu Slovenska.
Ako a kedy ste sa dostali ku včelárstvu? Je to rodinná tradícia?
Od mala som vyrastal pri včelách, včeláril môj otec. Včely som začal viac vnímať v roku 2008 počas finančnej krízy, kedy som mal práve kvôli prepadom na trhoch viac voľného času. Vedy som sa nadchol pre toto dokonalé spoločenstvo.
Myslíte, že vaše včelárčenie zdedia aj vaše deti? Vediete ich k tomu?
Mám dve dcérky, určite vnímajú to, čo robíme ako rodina. Včely sú naša dennodenná téma, či už balenie produktov, príprava alebo aj práca na včelnici. Keď môžem, rád ich zapájam, aby si vedeli predstaviť jednotlivé procesy. Napríklad strihanie stropných fólií, alebo už aj pomoc pri medobraní. Momentálne je môj plán otvoriť im dvere pri výrobe sviečok z včelieho vosku.
Keď ste začínali, koľko ste mali včiel a čo boli vaše ambície s včelárením? Malo to byť len hobby alebo ste sa tým chceli živiť?
S včelárením som začal ako hobby. Môj otec mal vtedy dvadsať včelstiev a ja päť. Vedel som dosť o včelách, ale ako vravím, len ako „hobby“ včelár. Situácia v práci a v rodine vyústila k rozhodnutiu, že by som bol rád, keby to bol ďalší príjem do rodinného rozpočtu mal som to šťastie, že som mal šikovného otca, s ktorým sme každoročne vyrábali úle a rámiky a taktiež kamarátov, ktorí sa včelárstvom živili a živia. Dnes vnímam práve toto ako veľkú výhodu. Určite by som spravil veľa chýb, keby som ich nemal. Dodnes si pomáhame. Preto im patrí veľká vďaka.
Ako veľmi je včelárenie časovo náročné, aké povinnosti v súvislosti s ním máte?
Posledné roky si uvedomujem, koľko mi otec pomáhal a ušetril času.
Včelárenie je časovo náročné, hlavne keď nechcete nič podceniť a nemať výčitky. Treba si to odmakať. Napríklad aprílové a májové kontroly sú najnáročnejšie. Vtom čase sú včelstvá najsilnejšie a je úlohou včelára, aby im pripravoval miesto na prácu. Aby sa včely nevyrojili (neuleteli). V tomto období vidím každý rámik raz za päť až sedem dní podľa počasia. Zimné obdobie je prípravou na novú sezónu, práca s rámikmi, voskom, oprava bední, a samozrejme predaj medu.
Okrem medu spracúvate aj včelí vosk, propolis, peľ alebo ešte niečo? Čo všetko vyrábate?
Zo začiatku som sa venoval len produkcií medu, časom som sa naučil spracovávať aj iné poklady, ktoré nám včielky dávajú. Propolis, ktorým včielky vypĺňajú škáry v úli má jedinečné antibakteriálne vlastnosti a pôsobí ako najsilnejšie prírodné antibiotikum. Tinktúry a maste majú naozaj skvelé účinky na rôzne poranenia, či choroby. Máme to otestované. Obnôžkový peľ zase perfektne naštartuje imunitu odporúčam zmiešať s medom, aby ho telo dokázalo lepšie vstrebať. Asi najepšia je Perga (fermentovaný a udupaný vosk priamo z buniek) práve toto je chlebík, ktorým sa kŕmia včielky a preto je taký výdatný aj pre ľudský organizmus. Z vosku produkujeme hlavne medzistienky (predloha budúceho včelieho plástu) na ďalšiu sezónu. Ale napríklad z vytaveného trúdieho diela, pripravujeme čistý tzv. panenský vosk do mastí a kozmetiky. Práve tento vosk je vytvorený výhradne včielkami.
Robíte aj včelie krúžky, návštevy včelnice pre školy alebo podobné aktivity?
Včelárstvo je ako droga, ak tomu raz prepadnete niet cesty späť. Áno možno práve to, že mne pomohli ľudia, čo o včelárení vedeli viac a mali skúsenosti, ma viedlo k tomu, aby sme robili aj jednodňové včelárske kurzy, prípadne workshopy priamo na včelnici. Za cieľ sme si dali najmä dve veci a to sa nám aj s kamarátmi darí. Reálne ukázať ľuďom o čom včelárenie je, a že to nie je vždy len ružové. Výsledkom je, že niekedy si účastník po kurze uvedomí, že to nie je pre neho. Často si ľudia myslia, že stačí dať úľ na záhradu a med bude tiecť. Ale sú aj takí, čo začnú včeláriť a veľmi úspešne, neskôr sa opäť prídu poradiť a niekedy sa už aj ja učím od nich. A o tom to je.
Deti a rodinné návštevy na včelnici sú tiež obľúbené, práve tu ukazujeme deťom a ich rodičom, ako funguje včelie spoločenstvo, kto sú obyvatelia úľu, a ako vzniká med. Navštevujú nás aj triedy.
Špecialitou, ktorú ponúkame a je aj v obľube, sú tímbildingy priamo na včelnici. Počas nich poukazujeme na to, že najdokonalejšie riadená spoločnosť sú práve včely a ich spoločenstvo. Okrem teoretickej časti je aj praktická, kde si vytočíme med, alebo si založíme nové firemné včelstvo, s ktorého práve táto firma môže už na Vianoce rozdávať med svojim zamestnancom.
Náš rozhovor robíme v zime, ako toto obdobie prežívajú včely? Majú zimný spánok ako medvede?
Včielky momentálne hibernujú. V úli je približne 25 stupňov a v období, keď matky začnú plodovať, tak aj teplejšie. Momentálne včielky už začínajú intenzívnejšie spotrebovávať zimné zásoby, aby produkovali viac tepla a matka začína klásť prvé tohtoročné vajíčka. Ja chodím v tomto období asi raz do týždňa na včelnicu aj s termokamerou, a kontrolujem, ako sú na tom. Prípadne vyčistím v úli z letáčika mŕtvolky. Tak ako som spomínal práve toto obdobie je prípravou na novú sezónu.
Hovorí sa, že včelári sú na pichance od včiel neskôr imúnni. Je to pravda či mýtus?
Je to pravda, aj keď závisí, do ktorej časti vás včeilka bodne a či bola mladá alebo stará. Ale v drvivej väčšine pichance znášam už omnoho lepšie než kedysi.
Prečo a kedy včely útočia na človeka? Spoznávajú včely svojich majiteľov?
Včielky primárne cítia, čiže cítia môj pach prípadne overal, ktorý je nasiaknutý propolisom, medom a samozrejme aj potom. Práve pot je pre nich nepríjemný. Napríklad ak si zoberiete nové rukavice pri práci s včielkami hneď vidíte rozdiel. Včely často pichajú, keď sa stretnú s postrekom, alebo pri zmene počasia. Mňa najviac dopichajú keď si poviem: „ Len toto rýchlo spravím,“ a nechce sa mi obliekať. ?
Ako sa správať, aby sme pichnutiu predišli? Existuje prevencia? Čo by ľudia pri včelách robiť nemali alebo naopak mali?
Najhoršie čo môže nevčelár robiť je oháňať sa. Vtedy je takmer istota, že vás včielka pichne. Ak sa nebudete oháňať a budete si kryť len tvár a oči včielka väčšinou odletí. Ak vás už pichne, určite odporúčam žihadlo vyškriabnuť nie vyťahovať. Keď žihadlo stlačíte, vytlačíte si do tela ešte viac jedu. Preto je lepšie vyškriabnuť ho nechtom.
Dá sa včelárením uživiť?
Včelárením sa dá uživiť, matematika je jasná, záleží na tom, aký máte životný štandard a náklady na život.
Kde najčastejšie predávate svoje výrobky? Chodíte na trh alebo využívate predaj cez internet?
Ja využívam predaj z dvora. Najviac predávam doma a dodávam med do niekoľkých obchodíkov. Nepredávam cez internet, využívam ho len na reklamu.
Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí uvažujú nad tým, že začnú chovať včely? Kedy je ideálny čas a čo všetko k tomu potrebujú?
Odporúčam aspoň rok navštevovať aktívne včelára, aby ste sa oboznámili so zootechnikou včiel aj v praxi. Získate predstavu, či je to práve to, do čoho chcete investovať čas a peniaze.
Včely a včelárenie je naozaj krásna záľuba a med je žiaduca komodita, ktorá pri správnom skladovaní vydrží roky. Určite by som odporúčal zaregistrovať sa aj v niektorej včelárskej organizácií, kde môžete spoznať veľa kolegov a tak posunúť vaše vedomosti, a využiť ich skúsenosti.
Aké sú riziká pri včelárení, a ako ich eliminujete?
Asi najväčším je zdravie včiel, hlavne v tejto dobe. Už sa mi stalo, že nedopatrením a neznalosťou zákona mi vystriekali lietavky. Práve tie včielky čo prinášajú do úľa sladinu. Bola to škoda nie len na mede, ktorý by nanosili, ale následne sa to prejavilo aj na zdravotnom stave včelstiev, a na prezimovaní.
Eliminovať sa to dá len tak, že musíte dokonale poznať okolie, poľnohospodárov, a často aj ich agro postupy. Od tohto obdobia mám dve stanovištia a uvažujem nad tretím. Zároveň som si v tom momente povedal, že včelárstvo nemôže tvoriť 100% príjmu našej domácnosti.
Samozrejme to je len jedno z rizík, ďalšie sú napríklad choroby, parazity, počasie (napríklad jarné mrazy), a ďalšie.
Ale nech sa venujete čomukoľvek, vždy natrafíte na určité riziko, je len na nás, ako ho dokážeme eliminovať a žiť s ním.
Čo by si odkázal našim čitateľom?
Všetkým, čo sa rozhodnú začať, prajem veľa trpezlivosti a veľa dobrých a ochotných včelárov okolo, čo im pomôžu.
Peter Kováč
Pracuje v oblasti predaja podielových fondov a investičných produktov v Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a. s. Popri práci rozvíja spolu so svojou rodinou malé včelárstvo, momentálne sa starajú o 100 včelích rodín na juhu Slovenska. Včelárstvo a nadšenie pre včely zdedil po otcovi. Popri produkcií medu a včelých produktov sa venuje aj organizovaniu kurzov pre dospelých aj deti. Na jeho včelnici sú vždy vítané aj individuálne návštevy, predovšetkým rodiny s deťmi, pre ktoré má pripravené zaujímavé príbehy o živote včiel v spojení s pútavou prehliadkou úľov a včelích produktov. Vítaní sú aj zamestnanci z korporátov na firemných teambuildingov, na ktorých o.i. porovnáva fungovanie včelieho spoločenstva s fungovaním pracovného tímu. Viac info na https://vcelarstvokovac.sk/
Centrum BIVIO v bratislavskej Rači je unikátny sociálny podnik, ktorý sa stal aj jedným z prvých sociálnych podnikov na Slovensku….
Popradská reštaurácia Lahodnosti vďaka svojim vegetariánskym a vegánskym (lahodným) pokrmom už rok a pol ponúka zdravú a udržateľnú alternatívu stravovania….
Ivan Mako rozbehol svoje podnikanie v obci Valaská na Horehroní v roku 2014 a už o dva roky neskôr získal…