Juraj Hipš: Asi polovica našich príjmov dnes pochádza z platených aktivít. Nie sme závislí len na grantoch.
V neziskovom sektore úspešne pôsobíš už skoro 20 rokov. Vaša organizácia Živica bola jedna z prvých, ktoré začali sociálne podnikať,…
Znovu oživenie pestovania a spracovania konopy siatej, ktorá má dnes v rámci zelenej ekonomiky rozsiahle možnosti, je poslaním Dušana Knezoviča a jeho kolegov. Za týmto účelom, okrem konferencií a vzdelávaní, založili Konopné družstvo a HEMP CLUSTER, výskumno-vývojové konopárske združenie. Viac o potenciáli tejto všestrannej rastliny, ale aj o tom ako a prečo budovať ekonomiku na základe kooperatívnych a družstevných princípov sa dozviete v našom rozhovore.
Ako ste sa dostali k poľnohospodárstvu a ku konopárstvu? Mali ste „našliapnuté“ aj v úplne iných smeroch….
Po mame som zo sedliackej, luteránskej rodiny, ktorá za prvej republiky migrovala z Liptova na „dolniaky“. Vznikli tu nové obce ako Mojmírovce, Svätoplukovo, Rastislavice, kde sa sedliaci veľmi dobre živili aj konopou a tabakom. Pod vplyvom rodiny som tiež študoval agronomickú fakultu v Nitre, lenže druhý semester som objavil v suteréne internátu študentské divadlo a bolo rozhodnuté. Takže som vyštudoval „hnojárinu“ v podstate popri divadle. Keď som v deväťdesiatom roku školu skončil, využil som možnosť a šiel som na talentovky do Nemecka, na štátnu školu pre hudbu, tanec a divadlo Folkwanghochschule v Essene, kde ma prijali a tak som si ešte doplnil vzdelanie a celé roky pôsobil v divadle. Kolega, s ktorým sme odišli študovať tam zostal, ale ja som sa potreboval vrátiť späť. Navyše som mal počas posledného turné autohaváriu a to ma na čas zastavilo, všetko som zrevidoval a divadlo išlo odvtedy bokom. Moja skúsenosť je zhruba 12 rokov v divadelnej sfére, a potom 17 rokov v ekonomicko-právnej sfére, pomáhal som rozvíjať rakúsku rodinnú firmu na českom a slovenskom trhu.
Odjakživa vo mne ale tiež žila otázka primeranej tvorby vzťahov. Na základe skúseností ako z divadla, tak aj z firmy, som dospel k názoru, že niektoré procesy a spoločenské zariadenia máme zastarané. Mapoval som, ako je to vo svete a keď som také podniky našiel, videl princípy ktoré uplatňujú a kvalitu tvorby vzťahov, tak som zistil, že oni nadviazali na fenomén, ktorý je typický pre ten náš slovanský priestor a to je Baťov systém práce a tvorby synergických štruktúr. Bolo jasné, že sa budem chcieť zvyšok života venovať práve tomu. Potom nastala otázka, ako, alebo v čom na Tomáša Baťu nadviazať? V čase môjho odchodu z firmy, bola prvá konferencia rodinných fariem v Banskej Bystrici a tam som sa zoznámil so svojou kolegyňou z Konopného družstva, Mirkou Slávikovou. Diskutovali sme v pracovnej skupine o kooperácii a veľmi ju zaujali moje úvahy, tak sme sa po čase stretli a zistili, že okrem iného, konopa je to, čo nás zaujíma a spája.
A prečo vás zaujala práve konopa?
Slovensko a celý priestor Panónskej nížiny, v podstate región od Južného Poľska až po Srbsko bol kedysi plný konope. Tvrdím, že konopa je najväčším darom, lebo má neuveriteľné možnosti zužitkovania. Od potravín, kozmetiky, liečebných prípravkov, po textil a stavebniny – to je už známe, ale dneska nastupuje tiež obrovský sektor biokompozitov, ako náhrady za ropné plasty. To je jedna veľká výzva. Napríklad v Hemp Clustery sme vyrobili stavebné panely z konopného pazderia s výbornými vlastnosťami, alebo kolegovia v rakúskom drevárskom výskumnom ústave vyvinuli bio-epoxid na báze konopného oleja s takými vlastnosťami, že v kombinácii s konopným vláknom sú na úrovni kevlaru a pritom je to ekologický materiál, násobne energeticky menej náročný. Je tu veľa možností, keďže Slovensko bola kvázi “konopná veľmoc” na prelome 19. a 20. storočia i v rámci 1. Československej republiky, lebo agrárna časť ekonomiky bola na Slovensku. Za socializmu na to nadviazalo niekoľko konopársko-ľanárskych závodov.
Na čo sa konopa využívala v minulosti?
V minulosti sa konopa používala primárne na vlákno a látku. Sviatočné, fajnové šaty boli ľanové, a tie pracovné, čo veľa vydržali boli konopné. Aj plachty na postele, vozy a stany, či vrecia a tašky. Obsahuje účinné látky, ktoré pôsobia antisepticky, proti hnilobne, proti hubám, preto by bolo dobré, keby sa konopné plachty vrátili do nemocníc, bolo by menej preležanín a zápalov. Z konope sa tiež lisoval a varil olej na napúšťanie dreva, či kolomaž na mazanie kolies vozov, alebo strojov. Konopná kúdeľ (vlákno) sa používala na izolácie vodoinštalácii, keďže nezahníva. S modernými technológiami je však zhodnotenie rádovo vyššie – keď naši predkovia používali konopu v desiatkach produktoch, tak k dnešnému dňu je ich okolo 20 tisíc.
Ako vnímate potenciál Slovenska v tomto kontexte dnes?
Keď sa pozeráme na túto krajinu, tak jej charakter je jednoznačne poľnohospodársko-lesnícky, s veľmi širokým diapazónom – od Žitného ostrova až po Liptov a Spiš. Vieme vlastne pestovať úplne všetko. Keď som študoval v osemdesiatych rokoch, nielenže sme boli sebestační, ale boli sme exportér mnohých druhov potravín a oplatilo sa tu na poli pestovať v rámci lokálneho trhu dokonca aj kvety. Ako som čítal programové vyhlásenie vlády, tak sa do určitej miery k tomu – v rámci potravinovej bezpečnosti, znova vraciame a konopa tam pasuje výborne, lebo je skvelá medziplodina, a jej využitie je dnes skoro bezhraničné. Čiže v spojení s tým agrárnym základom a modernými technológiami máme potenciál zaradiť sa medzi lídrov v zelenom hospodárstve a bio-ekonomike práve na báze konopného materiálu. To si dovolím tvrdiť napriek tomu, že francúzski, holandskí a nemeckí kolegovia nás už odbehli, lebo tam sa konopa uvoľnila už v deväťdesiatych rokoch a u nás až v 2008, ako v poslednej krajine v Európe. Je to pre nás možnosť a výzva, ako naplniť potenciál Slovenska ako poľnohospodárskej krajiny, na modernej technologickej, avšak ekologickej úrovni.
Ste zástancom kooperatívnej ekonomiky a na rozvoj vašich aktivít ste si vybrali formu družstevníctva, prečo?
Tri a pol roka širokej propagácie konopy siatej vo všetkých kanáloch a formách, nás priviedlo k založeniu družstva ako spolupracujúcej hospodárskej formy. K tomu som dospel aj tým, že som sa zamýšľal nad konopou ako takou, lebo ona sa nám fakticky celá daruje, ona je úplne altruistická, je nám plne k dispozícii. Od koreňa, po kvety, všetko vieme zužitkovať. Pýtal som sa sám seba, ako by sme mali tvoriť vzťahy medzi pestovateľmi, spracovateľmi, výrobcami excelentných potravín, kozmetiky, či stavebných materiálov a ďalších výrobkov, keby sme chceli byť ako ona?
Nehierarchické, s plochou štruktúrou, a ak hierarchia, tak len vo vzťahu ku kompetencii, čo je typické pre tvorivé tímy. Tie fungujú tak, že ten čo to vie najlepšie, vedie tím a ostatní ho podporujú a rastú pri tom. Čiže ten družstevný model mi prišiel primeraný, pretože pri ňom dochádza k zdieľaniu zdrojov a kapacít. V tradičnom modeli očakávame produktivitu a inovatívnosť, no zároveň archaickými formami manažmentu bránime ľudom sa rozvinúť, bránime kreativite. Žijeme vlastne taký „prakapitalizmus“. Blokujeme tým vývoj, takže sa nečudujem, že sa na nás mnohí mladí dívajú kriticky, vidia akí sme úzkoprsí, až trápni. Kooperatívna ekonomika je o spoločnej tvorbe a hľadaní ciest. Samozrejme, je to niekedy náročnejšie, keďže autoritu nahrádzame medzipriestorom, v ktorom nachádzame zhodu. Baťa sa pýtal na názor aj poslíčka, keď sa stretli pri riešení nejakého problému. Podobne je to aj u Semlera v Semcu, kde manažment v klasickej forme úplne zanikol (poznámka: Semco je úspešná brazílska firma známa svojou nehierarchickou, participatívnou organizačnou štruktúrou). Ešte je tam jeden aspekt, že družstvo možno oveľa ťažšie nepriateľsky prevziať, čo je dnes v hospodárskom živote pomerne bežná prax. V akciovke, či eseročke môže majoritný vlastník predať firmu niekomu, s kým by ľudia, ktorí reálne tú firmu tvoria, nechceli spolupracovať, pretože nemá záujem na kontinuite. Toto je niečo veľmi nekorektné, lebo v praxi to, čo nejaký tím veľmi produktívne rozvinul za 20-30 rokov – produkty, či služby, ktoré dobre slúžia, môže nový majiteľ z rôznych motívov bez náhrady pochovať. A toto je vo vzťahu k budúcnosti veľmi nezodpovedné konanie. Takže aj preto družstvo, a preto konopa.
Ako sa družstvo vyvíja?
Družstvo má 5 zakladajúcich a aktuálne 9 členov, a keďže schopných pestovateľov sa už vyformovalo na Slovensku niekoľko, snažíme sa ho budovať ako základňu na primárne spracovanie, na ktorú sa potom nadväzujú partnerské firmy, ktoré z tohoto materiálu potom vytvárajú svoje špecifické produkty. Napríklad moravská firma s liečebnou kozmetikou, zvolenská stavebná firma vyrábajúca konopné domy, v Šuranoch sme v spolupráci s jedným partnerom vyvinuli stavebné dosky, ktoré keď sa potiahnu drevenou dyhou, sú vhodné na výrobu nábytku.
Aké má konopný materiál výhody?
Napríklad spomínané konopné dosky obsahujú 87% pazderia, sú difúzne otvorené a sú o 30 až 40% ľahšie ako dosky pilinové, či drevovláknité. Navyše sa kvôli nim nemusia rúbať lesy! Za 100 až 120 vegetačných dní na konopnom poli vyrastie dvakrát toľko celulózy, ako v lese za rok a nemusíte čakať na ťažbu 25 či 50 rokov, takže to tiež sedí s plánom ministra Mičovského obmedziť ťažbu dreva. V stonke konopy je pod lykom vlákno a vo vnútri celulóza. Celulózová drevnatá časť zvaná pazderie začne v spojení s hydraulickým vápnom vápenatieť, takže touto zmesou vystavaný dom bude nakoniec vápencový. Je to proces, ktorý premení rastlinnú hmotu na minerálnu. Konopno-vápenné steny a omietky taktiež ionizujú priestor. Vlákna s unikátnymi vlastnosťami, ktoré žiadne minerálne, ani plastické systémy nedosahujú, sa v hrubej forme využívajú ako izolácia či na zatepľovanie,.
Konopné stavebné materiály sú jediné, ktoré majú negatívnu CO2 stopu. Rastlina viaže vo vegetačnom procese veľké množstvo CO2 a produkuje kyslík. Potom už spomínaný stavebný materiál zvaný hemcrete, v procese vápenatenia drevnej hmoty, viaže 80 až 120 kilogramov CO2 na meter kubický. Takže CO2 stopa konopného materiálu je záporná, zatiaľ čo všetky ostatné stavebniny ju majú kladnú, pretože v procese ich výroby sa CO2 vytvára. Bolo by úžasné, keby sme dokázali utlmiť umelé staviteľstvo v prospech prirodzeného! Bol by to veľký krok k úcte k životu. Dnes využívané procesy sú neúctivé a škodlivé nielen k prírode ako nášmu biologickému základu, ale aj k nám samotným.
A vo vzťahu k textilu?
Ak sa získané „surové“ vlákno separuje na jemnejšie, enzymaticky sa upraví, dá sa spriadať a tkať ako konopný textil. Textilný priemysel je druhý najznečisťujúcejší vo všetkých fázach výroby aj spotreby, od samotného pestovania a spracovania bavlny, až po ne-recykláciu jednorázových bavlnených či polyesterových vecí končiac. Tam je konopa tiež mnohonásobne výhodnejšia nielen pestovaním a spracovaním bez chémie, ale predovšetkým užívateľskými vlastnosťami.
Doteraz sme hovorili o produktoch, ktoré sa vyrábajú zo stonky rastliny. Ako sa pracuje s ostatnými časťami?
Kvet a semeno sa využívajú na výrobu oleja, kozmetiky, patria k cenným aktívnym látkam. Semienko je rastlinná bielkovina prestúpená olejom zhruba v 30 % obsahu a celé je to zavreté v škrupinke, ktorá je proteínová. Keď sa semeno olúpe, škrupinky sa pomelú a je z toho konopná múka, a keď sa to ešte preoseje a prečistí, tak je z toho jemný, výživný a ľahko stráviteľný proteín. Za studena lisovaný olej sa používa aj v kozmetike, ale predovšetkým vnútorne – preventívne ako doplnok stravy, či v studenej kuchyni, keďže má zo všetkých olejov najlepší pomer 3 a 6 omega vyšších mastných nenasýtených kyselín. Tieto kyseliny v kombinácii s obsahom kanabinoidov majú veľmi priaznivý vplyv na množstvo fyziologických funkcií a tvorbu vyváženého vnútorného prostredia, ktoré je základom pre imunitu a zdravie.
Aká je Vaša vízia a želanie do budúcnosti?
Je to (znovu)vytvorenie konopárskeho priemyslu v najširšom možnom zábere, nadviazanie moderným spôsobom na konopársko-ľanárske závody, ktoré boli veľmi dobre funkčné a ich súčasťou bola dokonca už vtedy aj nábytkárska divízia. To by ma skutočne tešilo a mohol by som spokojný odísť, keď raz príde moja hodina. A takisto si želám, aby sa naplnilo aj to spoločensky zdravé, v zmysle aby sa princípy spolupatričnosti a spolupráce integrovali do podnikateľských štandardov. Bude veľmi dobré a zmysluplné, ak sa o to spolu pokúsime, lebo som presvedčený, že bez toho môžeme o budúcnosti v prosperujúcej, spravodlivej a zdravej krajine iba snívať.
Ak vás téma konopárstva zaujala, viac informácii a inšpirácie môžete načerpať napríklad aj z prednášok z konopárskych konferencii. Budeme radi, ak nám napíšete vaše názory a skúsenosti s kooperatívnou ekonomikou, prípadne nám pošlete tipy na príklady dobrej praxe pre ďalšie články.
V neziskovom sektore úspešne pôsobíš už skoro 20 rokov. Vaša organizácia Živica bola jedna z prvých, ktoré začali sociálne podnikať,…
Za svoje aktivity získal mnoho ocenení, bol zároveň prvým registrovaným sociálnym podnikom na Slovensku. Prečítajte si rozhovory z médií s…
Chcú v ňom vytvoriť umeleckú kaviareň, malé kníhkupectvo, rezidenčné ubytovanie, šiciu dielňu aj co-workingový priestor. Ich ambíciou je skombinovať fungovanie…