Photo: Lauren Fleischmann on Unsplash

Téma udržateľnej, resp. zodpovednej, alebo cirkulárnej módy je čoraz viditeľnejšia vo svete aj u nás. Hovorí sa o nej na sociálnych sieťach, stále viac rezonuje medzi módnymi návrhármi a za tohtoročnú tému si ju tiež vybrala Celoeurópska súťaž sociálnych inovácii  organizovaná Európskou komisiou pod názvom REIMAGINE FASHION.

Podľa nej sa na svetovú výrobu textilu za jeden rok minie zhruba 95 miliárd litrov vody. Ak sa na to pozrieme podrobnejšie, tak na produkciu bavlny na jediné tričko sa spotrebuje až 2 720 litrov vody, čo zodpovedá takmer trom rokom pitnej vody pre jedného človeka. Na vytvorenie jediného páru džínsov potrebujeme asi 760 litrov vody, čo zodpovedá približne 285 sprchám. Obrovská záťaž na zdroje vody je jedným, nie však jediným z problémov, ktoré výroba textilu prináša. Ďalším je napríklad spotrebné správanie zákazníkov. Priemerný Európan si každý rok kúpi viac ako 12 kg oblečenia, ale aj tak pravidelne nosí iba 30% toho, čo v šatníku má. Celoeurópska produkcia tohto oblečenia pritom znamená, okrem obrovského množstva spotrebovanej vody, vypustenie 195 miliónov ton CO2 do atmosféry.

V roku 2014 vyhrala vyššie spomínanú súťaž sociálnych inovácii etická a udržateľná talianska módna značka Progetto Quid,  ktorá vytvára kolekcie oblečenia a doplnkov v limitovaných edíciách z nadbytočných kvalitných látok od prestížnych módnych značiek. Vyrábajú ich ľudia – väčšinou ženy – zo zraniteľných skupín či pohnutou minulosťou, ktorým táto práca umožňuje takpovediac začať odznova.

Semifinalisti z minulého roka – RecilaGaMe, zase experimentujú s larvou Galleria Mellonella, ktorá je schopná stráviť polyetylén (prítomný napríklad v plastových igelitkách). Okrem toho, že ide o systém nakladania s plastovým odpadom šetrný k životnému prostrediu a bez emisií, týmto procesom sa dajú tiež získať suroviny – napríklad aj hodváb. Tento živočích totiž musí počas svojho životného cyklu vytvoriť zámotok, aby dokončil svoju premenu na molu. Zámotok je tvorený z prírodného proteínového vlákna, z ktorého sa tkaním vyrába hodváb.

Na riešenie nelichotivej situácie okolo textilného priemyslu potrebujeme riešenia, ktoré výrazne zredukujú jeho environmentálnu stopu a zároveň prinesú do tohto odvetvia viac férovosti. Podmienky ľudí pracujúcich v módnom priemysle sú často veľmi neetické až nebezpečné. Ako príklad môžeme uviesť pád textilnej továrne Rana Plaza v Bangladéši, pri ktorom zahynulo 1 130 ľudí a viac než 2 500 bolo zranených. Po tejto tragickej udalosti vzniklo medzinárodné hnutie Fashion Revolution, aktívne aj na Slovensku, ktoré bojuje za transparentný, etický a udržateľný módny priemysel.

Tému zodpovednej módy na Slovensku veľmi dobre mapuje nedávno publikovaný dokument od kolektívu Young&Eco s názvom Zmena je na nás (2019), ktorý rozoberá problémy dnešného módneho priemyslu a ponúka udržateľnejšie alternatívy. V dokumente dostali priestor okrem iného aj Martina Mareková Kuipers (Fashion Revolution Slovakia / slow fashion značka BARTINKI), Juraj Kunák (Ekocharita), Boris Hanečka (módny návrhár), Zuzana Dutková (Platforma Udržateľnosti), či Saša Miklášová, zakladateľka portálu Sashe.sk. Čo nás ženie k prebytočným nákupom? Ako nakupovať premyslenejšie a zodpovednejšie? Aké sú problémy pri zhodnocovaní textilu a kde sa končia tony tohto odpadu (iba Ekocharita ho, podľa Juraja Kuňáka, vyzbiera 60 ton týždenne!)? Ako by mali nad oblečením rozmýšľať dizajnéri? Po zhliadnutí krátkeho filmu by ste mali mať v týchto otázkach jasnejšie.

Je zrejmé, že potrebujeme zmeniť spôsob, akým sa odevy a textil navrhujú, vyrábajú, používajú, a ako sa s nimi zaobchádza na konci ich životnosti. Zvrátenie trendu vyššieho predaja, nižšieho využívania odevov a jednorazového prístupu k móde si bude vyžadovať úsilie a iniciatívy aktivistov, návrhárov, influencerov, ale zrejme aj sociálnych inovátorov a podnikateľov. Možno budete prekvapení, koľko ich už na Slovensku máme.

Okrem domácich slow fashion značiek nám „sekáč“ Nosené dokazuje aj to, že second hand môže byť štýlovou, alebo elegantnou, a hlavne plnohodnotnou náhradou nových vecí. Stále populárnejšou formou udržateľnejšej módy sú tiež prenájmy oblečenia, nielen na slávnostné príležitosti. Projekt Šumné ponúka napríklad aj oblečenie v štýle biznis casual pre ženy, ktoré sa potrebujú obliekať na pracovné stretnutia alebo konferencie. Zakladajú tiež prvú knižnicu oblečenia, kde si bude možné požičať darované oblečenie, ktoré bolo zakúpené a nosené, ale svojmu majiteľovi už ďalej neslúži.

Je povzbudivé vidieť vznikať lokálne značky, či už nápadité a dizajnérske, alebo prírodné a na tradícii založené, ako je napríklad Pohan. Táto odevná značka tvorí oblečenie, z čistých prírodných materiálov, inšpirované tradíciami a tak svojim spôsobom nielen odieva, ale tiež uchováva kultúrne dedičstvo. Tradičné prírodné materiály, konkrétne tradíciu slovenskej vlny, oživuje aj projekt z Banskej Štiavnice Gubaňa. Jej pozitívny dopad je však širší, oblečenie tejto značky ručne pletú ženy, prevažne dôchodkyne, mamičky na materskej dovolenke či ženy s nižšími príjmami.

Či už ju máte radi klasickú, alebo modernú, móda sa týka nás všetkých. Potrebujeme preto zmeniť spôsob, akým sa odevy a textil navrhujú, vyrábajú a používajú. Takže či ste podnikateľ, dizajnérka, sociálna inovátorka, študent, alebo aj spotrebiteľka, pomôžte meniť módny priemysel k lepšiemu – stačí sa pridať k udržateľnej módnej vlne.

Budeme radi, ak nám napíšete vaše názory a skúsenosti s udržateľnou módou, prípadne nám pošlete tipy na príklady dobrej praxe pre ďalšie články.