Konferencia 28.11.2018

Foto: 贝莉儿 DANIST, Unsplash

Tento článok je zhrnutím príspevkov z konferencie Sociálna ekonomika: príklady dobrej praxe 3, ktorá sa konala na pôde Ekonomickej Univerzity, 28.11.2019, a ktorá prepájala témy podnikania, sociálneho podnikania a inovácii a mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu. Organizátormi konferencie boli Národohospodárska Fakulta EUBA, Akadémia Sociálnej Ekonomiky a Nadácia Green Foundation. Partnerom konferencie bola nezisková organizácia EPIC. Pozvánku a program konferencie nájdete tu.

PREHĽAD OBSAHU:

KEY NOTE 1 – Klimatická kríza: Čo znamená v našom kontexte?

  • Juraj Mesík (Publicista a analytik globálnych rizík)

KEY NOTE 2 – Sociálne podnikanie a sociálne inovácie ako jeden z nástrojov na riešenie klimatickej krízy?

  • Eva Pongrácz (Národohospodárska fakulta EU BA, Katedra sociálneho rozvoja a práce)

PANEL 1 – Klimatická kríza a súvisiace zmeny trhu a verejných politík – nová príležitosť pre samosprávy, podnikanie a sociálne inovácie?

K téme sa vyjadrovali:

  • Andrej Šteiner (Karpatský rozvojový inštitút, Košice)
  • Richard Filčák (Prognostický ústav SAV, Bratislava)
  • Edo Donauer (Magistrát hlavného mesta SR Bratislava)
  • Jana Bieliková (Slovak Business Agency)
  • Marián Kobolka (JRK)

PANEL 2 – Ako sa to dá. Príklady dobrej praxe.

Príklady prezentovali:

  • Behaviorálne intervencie na úrovni samospráv – Emília Sičáková-Beblavá (FSEV UK)
  • AfB – sociálny podnik – pracovná integrácia a recyklácia IT hardwaru – Marek Antoňák (AfB)
  • JRK – evidenčný systém odpadov ELWIS – Marián Kobolka (JRK)
  • VÚC Banská Bystrica – sociálne podnikanie v agrolesníctve – Milan Vaňo (VÚC BB)
  • Predstavenie platformy pre obehové hospodárstvo – Denisa Rášová (Obehové Slovensko)
  • Sociálne poľnohospodárstvo – Alena Štefániková (EPIC)

PANEL 3 – Prehľad finančných nástrojov a príležitostí – čo sme sa zatiaľ naučili a na čo si musíme dať pozor?

K téme sa vyjadrovali:

  • Verejný sektor – Ingrid Ujváriová (MPSVR), Zuzana Trojanová (MH), Denis Knotka (MŽP), Michal Šutriepka (MŽP)
  • Bankový sektor – Richard Fekete (Slovenská sporiteľňa)
  • Investori – David Szedély (Neulogy Ventures)

——————————————————————————————————————————————————————————————————–

Foto: EUBA, Key Note 1 – pán Juraj Mesík

KEY NOTE 1: Príspevok Juraja Mesíka (publicistu a analytika globálnych rizík)

Klimatická kríza: Čo znamená v našom kontexte?

Na všetkých úrovniach spoločnosti, globálne aj na Slovensku, vládne – slovami Juraja Mesíka – klimatický analfabetizmus, akási ilúzia, že “nás sa to netýka”. Juraj Mesík predstavil mnohé fakty a argumenty, ktoré dokumentujú existenciálne ohrozenie civilizácie zapríčinené klimatickou zmenou.

Za posledných zhruba sto  rokov sa zvýšila priemerná teplota na Zemi o 1°C, čo súviselo s prudkým nárastom (z cca 300 ppm na dnešných 410 ppm)) koncentrácie CO2  a s enormným nárastom populácie (dnes 7,7 miliárd), ktorá pre naplnenie svojich základných potrieb a komfortu – ešte donedávna bez väčšej reflexie a kontroly – enormne znečisťovala životné prostredie, a (z)ničila tak ovzdušie, vodu a pôdu pre ďalší život na Zemi.

Na to, aby sme zažili pocit ohrozenia planéty ani nemusíme vyčísľovať… Stačí sledovať bežné televízne spravodajstvo, v ktorom sme v posledných rokoch konfrontovaní s početnými a stále ničivejšími prírodnými a ďalšími katastrofami v ďalekom, aj bližšom svete. Pri klimatickej zmene nejde o jednorazové udalosti, ale dlhodobé procesy, pri ktorých dochádza k zhoršovaniu podmienok, ktoré sa stávajú pre človeka, komunity a krajiny nezlučiteľné so životom, a na ktoré – ako upozorňuje Juraj Mesík – je kľúčové pripraviť sa teraz, „neskôr nebude ani čas, ani zdroje“.

I keď Slovensko doteraz ťažilo predovšetkým zo svojej geografickej polohy a “šťastia”, neznamená to, že sa vyhne následkom stupňujúcej sa klimatickej krízy. Stačí spoznať aktuálny stav zraniteľnosti vodných zásob na území Slovenska, vysychajúcich riek, degradujúcej pôdy…

Vedci nevedia ako rýchlo bude teplota stúpať, ale vedia, že to bude rýchlejšie ako v posledných dekádach. … je najvyšší čas sa pripraviť na tzv. hlbokú adaptáciu naprieč globálnou spoločnosťou; „včera bolo pozde, klimatická kríza je tu a destabilizácia môže byť nielen postupná a lokálna, ale aj abruptná a globálna“. Predpokladom k tomu je pochopiť dimenzie a naliehavosť výzvy, pred ktorými svet stojí; a investície do „štruktúr, inštitúcií a prekonania predstáv minulosti“, ako aj skoncovanie s dominanciou krátkodobej perspektívy, keď dnešný zisk je silnejší motivátor ako existenčné ohrozenie zajtra.

Pre samosprávy, podnikanie a sociálne inovácie sa otvárajú tri nevyhnutné cesty – 1. mitigácia (zníženie emisií skleníkových plynov o 60% do roku 2030 na všetkých úrovniach, vrátane škôl, miest, domácností), 2. adaptácia (napr. na nedostatok vody na splachovanie v čase vyschnutých vodných zdrojov, či na koniec éry supermarketov plných lacných potravín), a 3. reziliencia (odolnosť na náhle prudké otrasy hroziace destabilizáciou spoločnosti napr.  schopnosť zvládnuť prijatie klimatických utečencov komunitami – nielen z ďalekej Afriky, ale povedzme zo susedných okresov či krajín, ktoré zničili povodne alebo spálili lesné požiare.

Foto: EUBA, Key Note 2 – pani Eva Pongrácz

KEY NOTE 2: Príspevok Evy Pongrácz (Národohospodárska fakulta EU BA, Katedra sociálneho rozvoja a práce)

Sociálne podnikanie a sociálne inovácie ako jeden z nástrojov na riešenie klimatickej krízy?

Firmy, „my všetci“ máme vedome konať tak, aby sa v záujme prežitia ľudstva a zachovania života na Zemi znižovala spotreba. Napĺňanie tohto posolstva presahuje a zároveň spája sektory, individuálnych aj nadindividuálnych aktérov, regióny, štáty aj svetadiely; je aplikovateľné aj na sociálne podnikanie, ktoré je nástrojom na dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu, vo verejnom alebo komunitnom záujme.

Eva Pongrácz predstavila koncept sociálnej ekonomiky, ktorá sleduje sociálne ciele, až potom zisk, ktorý slúži opätovne na dosiahnutie týchto cieľov. Sociálna ekonomika je odpoveďou na krízu sociálneho štátu sprevádzanú pretrvávajúcou nezamestnanosťou, deficitom verejných financií, nefungujúcimi tradičnými nástrojmi sociálnej politiky. Sociálnu ekonomiku a sociálne podniky na Slovensku upravuje „komplexný zákon“ z roku 2018, ktorý definuje spoločensky prospešnú službu aj znevýhodnené a zraniteľné osoby, na ktoré sa v sociálnom podnikaní myslí predovšetkým. Sociálne podnikanie je zo zákona podporované tzv. investičnou a kompenzačnou pomocou, napr. dotáciami, servisnými poukážkami, úľavou na dani, ale aj regionálnymi poradenskými centrami.

„Tvorba a ochrana životného prostredia a ochrana zdravia obyvateľstva“ je jednou zo spoločensky prospešných služieb v rámci sociálneho podnikania. V praxi sa na Slovensku v tomto kontexte sľubne rozvíja sociálne poľnohospodárstvo zamerané na (ekologickú) produkciu potravín, potravinovú sebestačnosť a bezpečnosť, alebo textilný priemysel a úsilie recyklovať viac textilu a „spomaliť módu“. „Ako žiť, vyrábať, spotrebovať“ je výzvou aj pre realizáciu (tzv. globálneho) vzdelávania a zvyšovania povedomia o klimatickej kríze a globálnych problémoch. Eva Pongrácz spája budúcnosť sociálneho podnikania s výskumom, sieťovaním aj šírením príkladov dobre praxe, a pozitívny sociálny vplyv takéhoto podnikania sa má prelobovať až na úroveň verejných politík.

——————————————————————————————————————————————————————————————————–

Foto: EUBA, Panel 1

PANEL 1: Klimatická kríza a súvisiace zmeny trhu a verejných politík – nová príležitosť pre samosprávy, podnikanie a sociálne inovácie?

K príspevku Andreja Šteinera (Karpatský rozvojový inštitút, Košice) – Vplyv klimatickej zmeny na slovenské mestá – aká je aktuálna situácia a čo nás čaká?

Nasledujúce riadky sú spracované audiovizuálne, preto kliknite prosím na apelujúce náučné video „Adaptácia na dopady zmeny klímy – bezodkladná úloha samospráv“[1] z dielne Karpatského rozvojového inštitútu (KRI).

Dopady klimatickej zmeny zasiahnu všetky oblasti života, „každého z nás“. Kľúčové je urobiť maximum pre zmiernenie klimatickej zmeny a prispôsobovať všetky ľudské činnosti novým podmienkam, keďže „ohrozené je zdravie a životy obyvateľov, prírodné prostredie, infraštruktúra, či majetok, ako aj narušenie celkovej ekonomickej a sociálnej štruktúry v spoločnosti a kvality života, predovšetkým v mestských sídlach“.

Chápanie súvislostí, alebo zdravý rozum napovedá, že ak v letný horúci deň na Slovensku je v mestskom parku prikrytom korunami stromov na rozdiel od neďalekého vybetónovaného parkoviska pred obchodným domom teplota o 10-12°C nižšia, tak sa v mestách nebudú stavať takéto parkoviská, a už existujúce parky sa budú chrániť, rozširovať alebo vysádzať nové. „Napriek akútnej potrebe správať sa klimaticky adaptačne, väčšina miest a obcí nevie, resp. vie málo o rozsahu a charaktere svojej zraniteľnosti na dopady zmeny klímy.“ Potvrdil to aj prieskum KRI v 39 mestách na Slovensku, podľa ktorého 95% miest na zmenu klímy systémovo vôbec nereaguje, uviedol Andrej Šteiner.

Tak, ako súčasťou mitigácie na zmenu klímy je znižovanie emisií skleníkových plynov prostredníctvom energeticky úsporných technológií a ich úsporného využívania v každej domácnosti, škole alebo nemocnici, tak každé mesto musí mať na zmenu klímy nutne zakomponovanú adaptačnú stratégiu a koordináciu súvisiacich aktivít, a to ako súčasť svojho rozvoja. Miestna samospráva „by mala byť“ kľúčovým aktérom („lídrom“) procesu adaptácie na zmenu klímy, a to v rovine plánovania a rozhodovania, tiež v systémovom prístupe, vrátane vyčlenenia potrebných financií. Súčasťou procesu je vypracovanie analýzy vývoja a dopadov zmeny klímy na mesto, región, jeho odolnosť a zraniteľnosť optikou klimatológov a ďalších odborníkov; návrh a realizácia opatrení, informačné a vzdelávacie aktivity na zvyšovanie povedomia v téme. Občania a podnikatelia sú a majú byť pre miestnu samosprávu partnermi v celom procese adaptácie a realizácie adaptačných aktivít vo svojom okolí. … (spoločensky zodpovednému) podnikaniu vôbec škodí odmietanie klimatickej zmeny. A v neposlednom rade, prijatá adaptačná politika a plán majú mať záväzný charakter.

[1] pozri tiež Adaptácia na dopady zmeny klímy na lokálnej úrovni (2/2)

K príspevku Richarda Filčáka (Prognostický ústav SAV, Bratislava) – Meniace sa verejné politiky v kontexte klimatickej krízy: Aké budú a aký bude ich dopad na mestá?

EÚ si do roku 2050 kladie za cieľ zníženie emisií skleníkových plynov o 80-95 % v porovnaní s rokom 1990. Ak Slovensko doteraz znižovalo emisie “samospádom“, tak pri takto nastavenom cieli odteraz bude musieť radikálne investovať do mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu. Národný program znižovania emisií pre SR znamená aj „lepšie dáta“ o podnikoch, znečisťovateľoch, aj uplatňovanie princípu hodnota za peniaze pri obchodovaní s emisiami a používaní ekonomických úsporných nástrojov, ako aj prijímanie „zelených“ opatrení smerujúcich k mitigácii vo verejných politikách, adaptácii na dopady klimatickej zmeny (ako je napr. účinné zadržiavanie vody).

Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF)  doteraz (2014-2020) boli a aj zostanú kľúčovým zdrojom financovania projektov v oblasti životného prostredia. V novom programovom období EŠIF 2021-2027 sa koncept podpory mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu výraznejšie podporí, čo vytvára pre Slovensko príležitosť vypracovať prístup na riešenie klimatickej krízy, ale bude vyžadovať aj transformáciu celkového fungovania ekonomiky (napr. zavedenie zelených obstarávaní). Až 45% investícií bude určených pre stredné a malé podnikanie, vedu a výskum v oblasti tzv. zelených technológií, eko-inovácií, obehového hospodárstva, recyklácie odpadu. Slovenská republika sa ale bude musieť vysporiadať s nízkou úspešnosťou čerpania EÚ fondov (doteraz na úrovni cca 30%) a odstrániť bariéry – administratívne, imidžové, korupciu – pri využívaní tohto finančného nástroja.

Inšpirujúci príklad podpory transformácie regiónu na „život po uhlí“ je zapojenie odborníkov z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied pri vypracovaní strategického materiálu pre región „Horná Nitra“. Autorom tejto expertnej štúdie je Richard Filčák a nosnou tému sú sociálno-ekonomické analýzy pre podporu využívania EŠIF v tomto uhoľnom regióne.

Foto: EUBA, panelisti pani Jana Bieliková, pán Edo Donauer a pán Marián Kobolka

K príspevku Eda Donauera (Magistrát hlavného mesta SR Bratislava) – Ekologické start-upy pre samosprávy – je možné prepojenie týchto svetov?

Edo Donauer zodpovedá za strategický plán Bratislavy 2030, v ktorom prepájanie ekologických start-up-ov so samosprávou je možné, aj potrebné. Z jeho slov vyplynulo, že Mesto Bratislava sa hlási k imperatívom ako je environmentálna udržateľnosť a sociálna kohézia, tiež princípu trvalej hodnoty každej investície. Mesto s terajšou garnitúrou cielene vytvára podhubie pre vzbudenie aktívneho záujmu o inovácie zo strany aktérov žijúcich, pracujúcich a podnikajúcich v meste; zároveň vyhľadáva objednávky „zdola“, čo vyvoláva reakciu a konanie na strane politikov, aj samosprávy. Mesto si stanovilo metodiku práce založenú na hľadaní spoločného záujmu (verejnej, súkromnej a občianskej sféry), spoločnom dialógu a posilňovaní tvorby politík na základe údajov. Príkladom je „Atlas dopadov zmeny klímy na HM SR Bratislava“, ktorý vzišiel v medzinárodnom konzorciu[1], a v ktorom sa analyzujú „dopady extrémnych horúčav, vĺn horúčav a intenzívnych zrážok na zraniteľné obyvateľstvo a vybrané infraštruktúry – zastavané územie a cestnú infraštruktúru“.

Mesto Bratislava sa hlási k Agende udržateľného rozvoja (OSN 2015), v skratke – k 17tim cieľom medzi ktorými sú „žiadna chudoba“, „kvalita zdravia a života“, „čistá voda a hygiena“, „dostupná a čistá energia“, „udržateľné mestá a komunity“, „zodpovedná spotreba a výroba“ či „ochrana klímy“; čím sa vystavuje hodnoteniu smerovania a merania globálnych ukazovateľov pre celé Mesto a jeho mestské časti.

Mesto Bratislava aplikuje tri spôsoby zapájania firiem do tvorby a realizácie politiky Bratislava 2030, prostredníctvom inštitútov: 1.  Nadácia mesta Bratislava – ktorá združuje zdroje od aktérov zo všetkých sektorov a realizuje udržateľné projekty, 2. zelené, inovatívne a sociálne citlivé verejné obstarávania – ktoré dovoľujú verejným inštitúciám zaobstarávať produkty a služby nie podľa najnižšej ceny ale s garanciou enviro udržateľnosti, 3. Living Lab – ktorý poskytnutím Open Data Bratislava vytvára všetkým aktérom priestor pre vlastné analýzy a tvorbu inovatívnych nástrojov, produktov, aplikácií a pod. Všetky tieto aktivity podporujú, podľa Eda Donauera, rozvoj  mestského ekosystému, v ktorom “samospráva nie je osamelý hráč a poskytovateľ služieb“, ale fungujúci mechanizmus pre hľadanie riešení inovatívnymi spôsobmi s väzbami na ďalších spolupracujúcich partnerov vrátane obyvateľov.

[1] v rámci projektu H2020 RESIN – Climate Resilient Cities and Infrastructures (Klimaticky odolné mestá a infraštruktúry) v r. 2015-2018, kde HM SR Bratislavu odborne zastupoval ÚHA; v Atlase je/sú detailný postup, aktuálny stav a vývoj scenárov zmeny klímy na území HM SR Bratislavy, výstupy z participatívnych workshopov a viac ako 90 kartogramov a viacero tematických máp s rozlíšením na grid 100m x 100m a menej

K príspevku Jany Bielikovej (Slovak Business Agency) – Cirkulárna ekonomika – nevyhnutnosť alebo príležitosť pre MSP?

Slovak Business Agency ako najstaršia špecializovaná inštitúcia podporujúcu malé a stredné podnikanie v Slovenskej republike, pri vzniku ktorej stál štát a EÚ, hľadá pre obehové hospodárstvo – slovami Jany Bielikovej – relevantnú cestu. Predstavila nedávno ukončený nadnárodný projekt MOVECO[1], ktorého cieľom bolo prispieť k zlepšeniu rámcových podmienok a politických nástrojov zameraných na podporu eko-inovácií, a tým i k prechodu krajín Dunajského regiónu k obehovému hospodárstvu. Odzneli kvantitatívne ukazovatele realizovaných aktivít v rámci informačných nástrojov, kvalifikačného programu, kolaboračných a finančných nástrojov. MOVECO tiež ponúka checklist a fact sheets o ktorých cieľom je pomôcť malým a stredným podnikom identifikovať oblasti, v ktorých môžu podniknúť prvé kroky smerom k obehovej ekonomike, ale aj úspešné príklady zo Slovenska. Projekt rozvinul aj úlohu obcí v obehovej ekonomike, ktoré môžu ísť vzorom (či byť návodom) pri zadávaní zelených obstarávaní, opatreniam v rámci odpadového hospodárstva, osvete a celospoločenskom dianí v podobe rôznych zero waste festivalov, zdieľanej cyklodopravy či zakladaní knižníc s vecami.

Ako a z čoho vyrábať, distribuovať, opravovať, zbierať, recyklovať – sú v obehovej ekonomike kľúčové otázky so zakomponovanou premisou predchádzania vzniku odpadov a znižovania závislosti od dostupnosti tradičných surovín a zdrojov. Slovensko podľa inovačnej výkonnosti patrí medzi krajinami EÚ do skupiny tzv. slabších inovátorov, naopak Švajčiarsko, severské krajiny, Nemecko či Holandsko patria k lídrom. Rozvoj obehovej ekonomiky vyžaduje medzisektorový a nadregionálny prístup, zjednodušenie systémov tzv. rozšírenej zodpovednosti výrobcov, stabilné legislatívne prostredie, motivovanie výrobcov pre zmenu dizajnu, podporu malého a stredného podnikania (vrátane výskumu a vývoja). Z MOVECO analýz tiež vyplynulo, že v obehovej ekonomike je cena nových materiálov (bio-based) / recyklovaných materiálov vyššia, čo spôsobuje vyššiu cenu výrobkov vyrobených z takýchto materiálov a nižší dopyt po nich na domácom trhu v porovnaní s vyspelejšími krajinami (napr. Škandinávia).

[1] MOVECO – Mobilizing Institutional Learning for Better Exploitation of Research and Innovation for the Circular Economy

K príspevku Mariána Kobolku (JRK) – Príležitosti pre podnikanie a životné prostredie

JRK je firma, ktorá ponúka pre samosprávy moderné riešenia v oblasti odpadového hospodárstva. Slovensko sa do roku 2030 zaviazalo znížiť odpad na skládkach na 10% a do roku 2035 recyklovať 65% komunálnych odpadov. O spoločenskej objednávke služieb – ktoré ponúka JRK –  tak niet sporu, keďže 80% zdrojov z odpadu na Slovensku dnes končí na skládkach bez triedenia a recyklácie surovín.

JRK ponúka samosprávam komplexné riešenie na napĺňanie stratégie odpadového hospodárstva, s ktorým sa radikálne zvyšuje miera triedenia. Prax podľa Mariána Kobolku ukázala, že základom ako zlepšiť „netvorenie“ odpadov a ich triedenie je adresnosť / evidencia / kontrola, motivácia a pohodlie pri zbere odpadov. Systém zberu a triedenia odpadov, ktorý JRK zavádza v obciach na Slovensku prináša už v priebehu niekoľkých mesiacov značnú úsporu nákladov za zvoz odpadu, až na úrovni 20%.

Veľkým problémom je bioodpad (tvorí cca 60% odpadu) ako sú potraviny, papier a rastlinný odpad, keďže obsahuje mikroorganizmy, ktoré produkujú metán a ten je považovaný za jeden z hlavných plynov spôsobujúci skleníkový efekt. V réžii JRK bioodpad smeruje do moderných kompostární, ktoré produkujú kvalitný kompost. Ten je však potrebné vedieť poľnohospodárom aj predať, keďže je drahší ako chemické hnojivá, preto táto fáza reťazca vyžaduje ďalšie intervencie a podporné nástroje.

————————————————————————————————————————————————————————————————————

Foto: EUBA, panelisti pani Emília Sičáková-Beblavá a pán Marek Antoňák

PANEL 2: Ako sa to dá. Príklady dobrej praxe.

K príspevku Emílie Sičákovej-Beblavej (FSEV UK) – Behaviorálne intervencie na úrovni samospráv

Spoločnosť a jednotlivci zlyhávajú; napriek tomu, že človek si myslí, že koná správne, vykazuje isté prvky iracionality. Rovnako aj pri najlepších verejných politikách a intervenciách je viac než pravdepodobné, že niekto počas ich implementácie zlyhá, preto je dobré tieto tzv. behaviorálne zlyhania poznať a dopredu s nimi rátať.  Emília Sičáková-Beblavá ilustrovala vzdelávanie experimentálnou praxou, keď študentov na Ústave verejnej politiky FSEV UK zapájajú do (sociálneho) experimentovania. Experiment odporúča pri zavádzaní zmien do akejkoľvek oblasti, kde je potrebné overiť konanie ľudí a odsledovať napr. účinnosť opatrení, v zmysle „ak chcete nájsť – v obciach, inštitúciách – čo najúspešnejšie riešenie, proste experimentujte“. Z jej skúseností, 1 z 10 experimentov je úspešný.

Niekoľko takých „zelených“ experimentov, ktoré mali (z)meniť prostredie, má za sebou aj občianske združenie CEEV Živica. V školách zapojených do programu Zelená škola experimentovali s intervenciami, ktoré mali pomôcť triediť odpad či minimalizovať plytvanie jedlom. Živica experimentovala aj v IKEI, napr. so znižovaním zákazníckeho dopytu po jednorazových baterkách, alebo pri riešení problému fajčenia zamestnancov.  Pri týchto, ako aj ďalších experimentoch v obciach na celom Slovensku, pomáhal s celým know how – najmä metodicky – práve Ústav verejnej politiky, ktorý je akademickou inštitúciou kumulujúcou teoretické a empirické poznanie, ale aj laboratóriom pre vývoj metodologických nástrojov na riešenie problémov verejnej politiky na Slovensku.

Pri experimentovaní s intervenciami v oblasti verejnej politiky sa medze tvorivosti nekladú. Osvedčila sa gamifikácia, keď napr. fajčiaci ľudia pred štadiónom zároveň „tipujú“ vhodením svojho ohorku do koša s označením svojho favorita.

Inou problémovou stránkou experimentovania býva získavanie dát od verejných inštitúcií, bez ktorých výskumníci danú intervenciu nevedia vyhodnotiť; alebo údržba „scény“ verejného priestoru, kde prebiehala úspešná intervencia. Taktiež kultúra testovania – aj neúspechu – obnáša politické náklady, jednoduchšie sú (politicky) marketingové akcie či projekty; experiment býva časovo náročný proces. Nová paradigma verejnej politiky je nekonečný proces skúšania – adaptovania a vylepšovania behaviorálnych intervencií s cieľom dosahovať požadovaný výsledok, pri ktorých je vopred zrejmé, že nebudú na 100% účinné.

K príspevku Mareka Antoňáka (AfB) – AfB – sociálny podnik – pracovná integrácia a renovácia IT hardwaru

Sociálny podnik AfB[1], na jednej strane, zhodnocuje vyradenú výpočtovú techniku od súkromných firiem, bánk, poisťovní a verejných inštitúcií tak, aby sa mohla naďalej využívať, čím šetrí životné prostredie a prírodné zdroje; na strane druhej, vytvára pracovné miesta pre zdravotne znevýhodnených ľudí. Zisk tejto spoločnosti vzniká z priameho predaja repasovaného hardwaru a používa sa na ďalšiu podporu zamestnávania ľudí, vysvetlil Marek Antoňák, teda nevzniká len z rôznych dotácií či podpôr sociálnemu podniku. AfB Slovakia bola len nedávno založená v Trnave ako jedna z 20 pobočiek nemeckej AfB Group, najväčšieho sociálneho IT podniku v Európe.

Obehové hospodárstvo v AfB je prepracovaný systém procesov od vyzdvihnutia vyradených zariadení, mazanie dát po ich repasovanie alebo skartovanie – rozobratie – recykláciu. Na Slovensku repasovali doteraz 800 počítačov. Za celú spoločnosť AfB v Európe, v roku 2018 vrátili na trh 66% zariadení, a za 15 rokov pôsobenia AfB sa celkovo ušetrilo toľko emisíí CO2, koľko zodpovedá znečisteniu atmosféry 26 500 letmi na trase Berlín – New York.

AfB zamestnáva na Slovensku momentálne 10 zamestnancov, z toho 6 zdravotne znevýhodnených. Medzi najbližšími cieľmi spoločnosti je udržanie spokojnosti zamestnancov a prispôsobenie (organizácie) práce ich individuálnym zdravotným možnostiam. V najbližšom roku očakáva zvýšenie zamestnanosti na dvojnásobok, rozšírenie činností v podniku, a celkovo viac ušetrených prírodných zdrojov. Sleduje napĺňanie existujúcich záväzkov voči zamestnancom aj klientom, a (najmä) vo firemnom prostredí vyhľadáva nové „partnerstvá za ciele“[2].

[1] AfB je skratkou nemeckého Arbeit für Menschen mit Behinderung – práca pre ľudí so zdravotným znevýhodnením. 

[2] 17. cieľ v Agende udržateľného rozvoja (OSN 2015)

K príspevku Denisy Rášovej (Obehové Slovensko) – Predstavenie platformy pre obehové hospodárstvo

Denisa Rášová predstavila platformu tzv. podnikateľského modelu budúcnosti v oblasti obehového hospodárstva pre Slovensko, s víziou udržateľnosti ako podnikateľskej príležitosti. Platforma vznikla len nedávno v medzisektorovom a nadnárodnom konzorciu siedmich partnerov. Hľadajú sa „early birds“ medzi veľkými, strednými a malými podnikmi, organizácie z tretieho sektora, inštitúty z akademického prostredia, „cirkulárne mestá a obce“.

Na FB Circular Slovakia je všetko nadrobno o snahe ako sa (parafr.) „zvyšuje povedomie o téme, podnecuje aktívna diskusia o príležitostiach a odstraňovaní bariér v prechode na obehové hospodárstvo, pripravuje pôda pre vytváranie nových partnerstiev, podporuje výmena skúseností a prezentácia príkladov dobrej praxe“.

K príspevku Mariána Kobolku (JRK) – JRK – evidenčný systém odpadov ELWIS

ELWIS je elektronický systém na evidenciu odpadov, ktorý bol vyvinutý spoločnosťou JRK aj ako motivačný nástroj pre „smart“obce a zodpovedné správanie obyvateľov v oblasti produkovania a triedenia odpadov. ELWIS napomáha obciam v napĺňaním dvoch posolstiev – „nevyhadzovať peniaze na skládky“ a „menej odpadu“, s cieľom zvýšiť mieru triedenia odpadu na 80%.

ELWIS vnáša do odpadového hospodárstva v obci systém, zisťuje kto – koľko – aký odpad tvorí, na základe čoho obec môže kontrolovať množstvo a triedenie odpadu, nastavovať poplatky, infraštruktúru a nasadenie kapacít okolo zberu odpadu vrátane dostupnosti zberných stojísk a dvorov, odmeňovanie a motivovanie domácností. Takýto postup zároveň zvyšuje povedomie o zodpovednosti všetkých aktérov za udržateľnosť a fungujúci ekosystém, ako aj za náklady za odpad priamo v mieste, kde vzniká.

Príprava obce na spustenie evidencie odpadov trvá niekoľko mesiacov. Prax ukazuje, že čipovanie košov a vriec s odpadom prispieva k 20%-nému zníženiu produkcie odpadov v obci. Odmeňovanie domácností sa deje na princípe „čím viac triedite, tým menej zaplatíte na poplatkoch“. A prostredníctvom QR kódov umiestnených na nádobách samospráva môže s obyvateľmi komunikovať o miere vytriedenia odpadu v danej domácnosti, kedy je zvoz odpadu a pod. Marián Kobolka uviedol prínosy využívania systému ELWIS v obciach doteraz, a je presvedčený, že (parafr.) „ako ľudia sa vieme zmeniť, ale musia byť na to nastavené správne nástroje“.  

Foto: EUBA, pán Milan Vaňo

K príspevku Milana Vaňa (VÚC BB) – VÚC Banská Bystrica – sociálne podnikanie v agrolesníctve

VÚC Banská Bystrica schválila v lete založenie sociálneho podniku Agro – drevinový ekosystém BBSK s.r.o. v Rovňanoch v okrese Poltár, ktorý patrí k menej sociálno-ekonomicky rozvinutým regiónom s vyššou mierou nezamestnanosti. Podnik má prispieť primárne k potravinovej sebestačnosti, odbornému vzdelávaniu žiakov, zamestnanosti aj tvorbe krajiny.

Banskobystrický samosprávny kraj sa podujal na pozemkoch svojich stredných škôl obnoviť pôvodné sady s jabloňami a hruškami, „o ktoré sa 20 rokov nikto nestaral“, pestovať cesnak, do budúcna tu plánuje aj chovať včely a produkovať med, pestovať technické konope a bobuľoviny. Všetky plodiny sú vyberané tak, aby sa dopestovali a produkovali príjem, ktorý má prispieť k udržateľnosti sociálneho podniku; ale aj aby spĺňali kritériá vysokej kvality; a napokon, aby žiakom a ďalším stravníkom chutili, keďže sú určené najmä školským zariadeniam (pri stredných školách), ale tiež domovom sociálnych služieb na území kraja.

Podnik vznikol so zámerom obhospodarovať pôdu v spolupráci s miestnymi strednými odbornými školami „agro“ a ovocinárskeho zamerania, a obcami. Žiaci majú možnosť na obnovených poľnohospodárskych pozemkoch absolvovať tzv. duálne vzdelávanie s odbornou praxou, a vyšším cieľom je tiež vytvárať vzťah žiakov k pôde, lesom a farmárčeniu. Súčasťou vízie tohto sociálneho podniku je zamestnávať aj znevýhodnené a zdravotne znevýhodnené osoby, do štyroch rokov by to malo byť 25 ľudí.

Pozemky sú súčasťou agrolesníckeho ekosystému, ktorý spĺňa predpoklady byť  blahodárnou zásobárňou živín, a ktorý pri ekologicko-environmentálnych (technologických) postupoch, vyváženom pestovaní plodín a drevín, má potenciál mať pozitívny dosah na klimatickú zmenu. Odborným garantom udržiavania agro-drevinového ekosystému na daných pozemkoch je Národné lesnícke centrum a Agrokruhy, ale aj odborníci/čky z radov učiteľov a majstrov odborného výcviku na zapojených stredných školách.

Foto: EUBA, pani Alena Štefániková

K príspevku Aleny Štefánikovej  (EPIC) – Sociálne poľnohospodárstvo

Skúmanie podmienok pre sociálne podnikanie v riedko osídlených oblastiach, výmena skúseností z odskúšaných verejných politík, usmernenie v zmysle legislatívy a akčný plán pre takéto podnikanie na Gemeri, je zámer medzinárodného SOCENT SPAs projektu[1] z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, realizovaného v partnerstve s neziskovou organizáciou EPIC.

V projekte vznikla príručka dobrej praxe so šiestimi príkladmi stratégií sociálnych podnikov a konkrétnych sociálnych inovácií na riedko osídlených územiach na Slovensku, a v krajinách projektových partnerov z Fínska, Nemecka a Španielska. V príručke je opísaný sociálny podnik v obci s vysokou nezamestnanosťou Revúca, ktorý založila samospráva ako „podnik sociálnej integrácie zameraný na zamestnávanie znevýhodnených a zraniteľných skupín. Od roku 2018 zamestnáva päť žien, ktoré každý deň vyrábajú v priemere 80 kg vysokokvalitných cestovín. … Sociálny podnik vyrába deväť rôznych produktov, ktoré sa distribuujú do miestnych a okolitých škôl a do rôznych maloobchodných predajní, a prebiehajú rokovania s ďalšími zákazníkmi v regióne.“.

Na vybranom území Gemer sa vďaka projektu vytvorila spoločná platforma orgánov štátnej a verejnej správy s cieľom reflektovať koncepciu sociálnej ekonomiky vo svojich rezortoch, a plánuje sa tu spustiť pilotný projekt sociálneho poľnohospodárstva. Nápomocný v tom má byť aj „projektový prídavok“ – tréning trénerov sociálnej ekonomiky, keďže odborná príprava konzultantov pre sociálne podnikanie sa ukázala byť spoločnou potrebou pre všetky partnerské regióny.

[1] je realizovaný v rámci programu Interreg Europe a v období rokov 2017-2021

——————————————————————————————————————————————————————————————————–

Foto: EUBA, Panel 3

PANEL 3: Prehľad finančných nástrojov a príležitostí – čo sme sa zatiaľ naučili a na čo si musíme dať pozor?

Verejný sektor – Ingrid Ujváriová (MPSVR), Zuzana Trojanová (MH), Denis Knotka (MŽP), Michal Šutriepka (MŽP)

Bankový sektor – Richard Fekete (Slovenská sporiteľňa)

Investori – David Szedély (Neulogy Ventures)

Denis Knotka predstavil program SK-Klíma zameraný na zmenu klímy, ktorý bude realizovaný prostredníctvom štyroch výziev financovaných z grantov EHP a Nórska 2014 – 2021 na Ministerstve životného prostredia SR: pre samosprávy miest nad 15 tis. obyvateľov na vytvorenie akčného plánu a realizáciu konkrétnych opatrení v súlade s akčným plánom (1), pre základné a stredné školy na vypracovanie plánu vzdelávania žiakov (2), pre neziskové organizácie a iné právne subjekty na zvyšovanie povedomia (3), a na obnovu mokradí (4). V týchto programoch ide o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov s 5%- nou spoluúčasťou na financovaní. Predstavil aj finančne objemný program Európskej komisie LIFE pre programové obdobie 2014-2020 s alokáciou 3,5 mld. EUR určenou na ochranu prírody a zmenu klímy a pre programové obdobie 2021-2027 s alokáciou 5,5 mld. EUR, ktorý bude v novom programovom období zameraný naviac aj na oblasť čistej energie a obehovej ekonomiky. Denis Knotka sa zmienil aj o financovaní projektov v programe cezhraničnej spolupráce, v ktorom sa rozdiely medzi pohraničnými regiónmi môžu znižovať aj v kontexte klimatickej zmeny.

Michal Šutriepka doplnil informácie  týkajúce sa Európskeho programu LIFE na podporu životného prostredia a klímy s alokovanými 3,5 mld. EUR (2014-2020), ktorý je určený pre krajiny Európskej únie. V tomto programe  súťažia akékoľvek právnické subjekty pôsobiace v krajinách EÚ, posudzuje sa inovatívnosť a miera orientácie na výsledok. Žiadateľ spolufinancuje projekt 40%-ami, pričom MŽP SR môže na takto vysúťažený európsky projekt poskytnúť jeho realizátorovi financovanie vo výške 35% zo štátneho rozpočtu.

David Szedély prezentoval investorský pohľad na financovanie podnikateľských aktivít v oblasti environmentálneho a spoločenského prínosu. Ten však nie je kritériom pri posudzovaní pre investorov v Neulogy Ventures, ktoré vyhodnocuje úspešnosť technologických projektov podľa potenciálnej výšky výnosu. Posudzujú vysoko rizikové investície v ranom štádiu vývoja „projektu“. Z podporených 36 firiem však napriek tomu ca. polovica má pozitívny spoločenský dopad a z toho 6 firiem presah k životnému prostrediu (clean-tech spoločnosti). Neulogy Ventures si kupuje na 5-7 rokov podiel v začínajúcej firme a pomáha jej rásť s tým, že do 10 rokov z nej vystúpi. Rozhodujúcim kritériom úspechu získania takéhoto vstupu kapitálu je inovatívnosť, kvalita (motivovaného) tímu, a prax preukázala, že vyššiu šancu uspieť majú (budúce) firmy, ktoré okrem zisku sledujú aj vyšší zmysel.

Na podporu sociálnych inovácií je určená otvorená výzva Ministerstva hospodárstva SR pre malé a stredné podniky, neziskové organizácie, o ktorej hovorila Zuzana Trojanová. Projekty majú byť zamerané na riešenie spoločenského problému v niektorej z nasledujúcich oblastí: poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti/ ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt /ochrana ľudských práv a základných slobôd/ ochrana životného prostredia  a ochrana zdravia obyvateľstva/ zabezpečovanie bývania / služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, s cieľom komercializácie a uplatnenia sociálnej inovácie na trhu. Ide o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov s 25%-nou spoluúčasťou na financovaní.

Program pre neziskové organizácie a subjekty sociálnej ekonomiky v Slovenskej sporiteľni poskytuje financovanie formou úverov a bankových záruk organizáciám, ktoré majú pozitívny sociálny alebo ekologický dopad na spoločnosť – napr. sa venujú práci s marginalizovanými skupinami, znižovaniu chudoby (vrátane zvyšovania zamestnanosti a zamestnateľnosti), vzdelávaniu, ochrane životného prostredia, poskytovaniu zdravotných a sociálnych služieb, komunitným službám a iným verejnoprospešným cieľom. Najčastejšie ide o preklenovacie úvery na refundácie grantov alebo získania dotácií a investičné úvery na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností. Subjekty sociálnej ekonomiky majú možnosť získať úver s EaSI zárukou so zvýhodnenou úrokovou sadzbou a bez nutnosti zakladať majetok organizácie. Richard Fekete predstavil túto iniciatívu a program sociálneho bankovníctva skupiny Erste, ktorý rozvíjajú v Slovenskej sporiteľni, a ktorý má priniesť finančnú stabilitu a prosperitu v našom regióne. Tento program podporuje a financuje aj začínajúcich podnikateľov a podnikateľky, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.

Ingrid Ujváriová vysvetlila, (parafr.) že „zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch vytvára priestor pre spoločensky prospešné služby aj v oblasti ekológie“. Sociálne podniky majú nárok na priamu investičnú pomoc, ktorú bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v novom roku realizovať so Slovenskou Sporiteľňou ako jedným z finančných sprostredkovateľov. Úvaha za týmto druhom pomoci je taká, aby každý projekt žiadajúci o  finančnú pomoc prechádzal hodnotiacim procesom v Slovenskej sporiteľni, ktorá rozhodne akú veľkú čiastku mu poskytne z návratných zdrojov, a následne sociálny podnik bude môcť žiadať o zvyšok  podpory z nenávratných zdrojov  na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny atď.

„Nepriama forma podpory je pre sociálne podniky“ – podľa Ingrid Ujváriovej – „možno ešte dôležitejšia ako priama forma podpory“. Patrí medzi ne napríklad znížená sadzba DPH (10%), ktorá  je určená  pre registrované sociálne podniky, ktoré sa rozhodnú reinvestovať 100% zisku a ktoré ponúkajú svoje tovary a služby fyzickým osobám, inému subjektu sociálnej ekonomiky, alebo verejnej správe. V rámci nepriamej podpory sa poskytujú okrem daňovej úľavy pri DPH, aj úľava na dani z príjmu, a výhody pri verejnom obstarávaní napr. pri zákazkách s nízkou hodnotou pre registrované sociálne podniky zamestnávajúce znevýhodnené osoby, alebo od roku 2020 povinná aplikácia tzv. „sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní“.

Inou formou podporných aktivít pre zákon č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky. V rámci aktivít projektu vznikli Regionálne centrá sociálnej ekonomiky v správe MPSVR, ktoré nájdete v ôsmich mestách po celom Slovensku (viac informácii a kontakty nájdete na webe). Ich úlohou je poskytovať záujemcom a potenciálnym subjektom sociálnej ekonomiky informácie o sociálnom podnikaní, informovať o Zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a tiež poskytovať nevyhnutnú pomoc a podporu pri rozbehu novovznikajúcim sociálnym podnikom. Zároveň budú pre potenciálne a vznikajúce subjekty sociálnej ekonomiky bezplatne poskytovať aj projektové, právne a ekonomické poradenstvo a tiež pomoc pri realizácii verejného obstarávania s dôrazom na uplatňovanie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní.

Vzdelávanie a poradenstvo v oblasti sociálneho podnikania poskytuje aj Akadémia sociálnej ekonomiky, ktorá konferenciu spoluorganizovala. Ponúka bezplatné online vzdelávanie, workshopy a konzultácie pre všetkých záujemcov o tento typ podnikania, ale aj pre aktérov, ktorí už realizujú sociálne podnikanie a uvítajú „mentoring, podporu, top kontakty a rady od ľudí z praxe“. Akadémiu sociálnej ekonomiky  založili Slovenská sporiteľňa a Nadácia Slovenskej sporiteľne, a rozvíjajú v partnerstve s Green Foundation.