Foto: Helloquence, Unsplash

Chcete vašim podnikaním riešiť ochranu životného prostredia, recykláciu odpadu, alebo pracovnú integráciu, či regionálny rozvoj? Ako každé podnikanie, aj to spoločensky prospešné často potrebuje na rozbeh finančnú pomoc. Aké sú formy návratnej (úvery) a nenávratnej (grantovej) pomoci? Aj na tieto otázky sme hľadali odpoveď na konferencii „Sociálna ekonomika: príklady dobrej praxe 3“, v Novembri 2019. Tento článok je súčasťou cyklu výstupov z odborných príspevkov, ktoré na konferencii odzneli.

Účastníci panelu o možnostiach financovania boli zástupcami súkromného, verejného aj neziskového sektora a predstavili škálu nástrojov, ktorými budú v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch podporovať ekologické a sociálno-podnikateľské projekty.

Na podporu sociálnych inovácií je určená otvorená výzva Ministerstva hospodárstva SR pre malé a stredné podniky, neziskové organizácie, o ktorej hovorila Zuzana Trojanová. Projekty majú byť zamerané na riešenie spoločenského problému v niektorej z nasledujúcich oblastí: poskytovanie sociálnej pomoci a humanitárnej starostlivosti / ochrana duchovných a kultúrnych hodnôt / ochrana ľudských práv a základných slobôd / ochrana životného prostredia  a ochrana zdravia obyvateľstva / zabezpečovanie bývania / služby na podporu regionálneho rozvoja a zamestnanosti, s cieľom komercializácie a uplatnenia sociálnej inovácie na trhu. Ide o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov s 25%-nou spoluúčasťou na financovaní. Všetky potrebné informácie nájdete tu a pozor, termín uzatvorenia výzvy je už 28.02.2020!

Program pre neziskové organizácie a subjekty sociálnej ekonomiky v Slovenskej sporiteľni poskytuje financovanie formou úverov a bankových záruk organizáciám, ktoré majú pozitívny sociálny alebo ekologický dopad na spoločnosť – napr. sa venujú práci s marginalizovanými skupinami, znižovaniu chudoby (vrátane zvyšovania zamestnanosti a zamestnateľnosti), vzdelávaniu, ochrane životného prostredia, poskytovaniu zdravotných a sociálnych služieb, komunitným službám a iným verejnoprospešným cieľom. Najčastejšie ide o preklenovacie úvery na refundácie grantov alebo získania dotácií a investičné úvery na kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností. Subjekty sociálnej ekonomiky majú možnosť získať úver s EaSI zárukou so zvýhodnenou úrokovou sadzbou a bez nutnosti zakladať majetok organizácie. Richard Fekete predstavil túto iniciatívu a program sociálneho bankovníctva skupiny Erste, ktorý rozvíjajú v Slovenskej sporiteľni, a ktorý má priniesť finančnú stabilitu a prosperitu v našom regióne. Tento program podporuje a financuje aj začínajúcich podnikateľov a podnikateľky, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.

Ingrid Ujváriová vysvetlila, (parafr.) že „zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch vytvára priestor pre spoločensky prospešné služby aj v oblasti ekológie“. Sociálne podniky majú nárok na priamu investičnú pomoc, ktorú bude Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v novom roku realizovať so Slovenskou Sporiteľňou ako jedným z finančných sprostredkovateľov. Úvaha za týmto druhom pomoci je taká, aby každý projekt žiadajúci o  finančnú pomoc prechádzal hodnotiacim procesom v Slovenskej sporiteľni, ktorá rozhodne akú veľkú čiastku mu poskytne z návratných zdrojov, a následne sociálny podnik bude môcť žiadať o zvyšok  podpory z nenávratných zdrojov  na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny atď.

„Nepriama forma podpory je pre sociálne podniky“ – podľa Ingrid Ujváriovej – „možno ešte dôležitejšia ako priama forma podpory“. Patrí medzi ne napríklad znížená sadzba DPH (10%), ktorá  je určená  pre registrované sociálne podniky, ktoré sa rozhodnú reinvestovať 100% zisku a ktoré ponúkajú svoje tovary a služby fyzickým osobám, inému subjektu sociálnej ekonomiky, alebo verejnej správe. V rámci nepriamej podpory sa poskytujú okrem daňovej úľavy pri DPH, aj úľava na dani z príjmu, a výhody pri verejnom obstarávaní napr. pri zákazkách s nízkou hodnotou pre registrované sociálne podniky zamestnávajúce znevýhodnené osoby, alebo od roku 2020 povinná aplikácia tzv. „sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní“.

Inou formou podporných aktivít pre zákon č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov je Národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky. V rámci aktivít projektu vznikli Regionálne centrá sociálnej ekonomiky v správe MPSVR, ktoré nájdete v ôsmich mestách po celom Slovensku (viac informácii a kontakty nájdete na webe). Ich úlohou je poskytovať záujemcom a potenciálnym subjektom sociálnej ekonomiky informácie o sociálnom podnikaní, informovať o Zákone o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a tiež poskytovať nevyhnutnú pomoc a podporu pri rozbehu novovznikajúcim sociálnym podnikom. Zároveň budú pre potenciálne a vznikajúce subjekty sociálnej ekonomiky bezplatne poskytovať aj projektové, právne a ekonomické poradenstvo a tiež pomoc pri realizácii verejného obstarávania s dôrazom na uplatňovanie sociálneho aspektu vo verejnom obstarávaní.

Vzdelávanie a poradenstvo v oblasti sociálneho podnikania poskytuje aj Akadémia sociálnej ekonomiky, ktorá konferenciu spoluorganizovala. Ponúka bezplatné online vzdelávanie, workshopy a konzultácie pre všetkých záujemcov o tento typ podnikania, ale aj pre aktérov, ktorí už realizujú sociálne podnikanie a uvítajú „mentoring, podporu, top kontakty a rady od ľudí z praxe“.

Podpora z fondov Európskej Únie na klimatické opatrenia, eko-inovácie a vzdelávanie

Zástupcovia Ministerstva Životného Prostredia, Denis Knotka a Michal Šutriepka predstavili programy SK-Klíma zameraný na zmenu klímy, ktorý bude realizovaný prostredníctvom štyroch výziev financovaných z grantov EHP a Nórska 2014 – 2021 na Ministerstve životného prostredia SR: pre samosprávy miest nad 15 tis. obyvateľov na vytvorenie akčného plánu a realizáciu konkrétnych opatrení v súlade s akčným plánom (1), pre základné a stredné školy na vypracovanie plánu vzdelávania žiakov (2), pre neziskové organizácie a iné právne subjekty na zvyšovanie povedomia (3), a na obnovu mokradí (4). V týchto programoch ide o poskytnutie nenávratných finančných prostriedkov s 5%-nou spoluúčasťou na financovaní. Predstavili aj finančne objemný program Európskej komisie LIFE pre programové obdobie 2014-2020 s alokáciou 3,5 mld. EUR určenou na ochranu prírody a zmenu klímy a pre programové obdobie 2021-2027 s alokáciou 5,5 mld. EUR, ktorý bude v novom programovom období zameraný naviac aj na oblasť čistej energie a obehovej ekonomiky. V tomto programe súťažia akékoľvek právnické subjekty pôsobiace v krajinách EÚ, posudzuje sa inovatívnosť a miera orientácie na výsledok. Žiadateľ spolufinancuje projekt 40%-ami, pričom MŽP SR môže na takto vysúťažený európsky projekt poskytnúť jeho realizátorovi financovanie vo výške 35% zo štátneho rozpočtu.

Podľa Richarda Filčáka (Prognostický ústav SAV, Bratislava) Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) doteraz (2014-2020) boli a aj zostanú kľúčovým zdrojom financovania projektov v oblasti životného prostredia. V novom programovom období EŠIF 2021-2027 sa koncept podpory mitigácie a adaptácie na klimatickú zmenu výraznejšie podporí, čo vytvára pre Slovensko príležitosť vypracovať prístup na riešenie klimatickej krízy, ale bude vyžadovať aj transformáciu celkového fungovania ekonomiky (napr. zavedenie zelených obstarávaní). Až 45% investícií bude určených pre stredné a malé podnikanie, vedu a výskum v oblasti tzv. zelených technológií, eko-inovácií, obehového hospodárstva, recyklácie odpadu. Slovenská republika sa ale bude musieť vysporiadať s nízkou úspešnosťou čerpania EÚ fondov (doteraz na úrovni cca 30%) a odstrániť bariéry – administratívne, imidžové, korupciu – pri využívaní tohto finančného nástroja.

Celý výstup z konferencie, ktorý obsahuje príklady dobrej praxe, pohľad na klimatickú krízu, ako priestor pre spoluprácu samospráv, podnikateľov a sociálnych inovácii a skúsenosti s tým ako behaviorálne intervencie a gamifikácia na úrovni samospráv pomáhajú meniť spoločnosť sa dočítate tu.